Rubrika: Básně

Ja nie som ostrov opustený

Ja nie som ostrov opustený,

hoci sa niekdy cítim tak.

Pevnina moje srdce blaží,

more nech zúri všelijak.

Bol som raz ostrov pred Golgotou,

okolo samôt búrny val.

Jak Robinson som tápal v žití,

po Pevnine len túžieval.

Prišiel však zázrak zhora Boží –

– ostrov sa primkol k Pevnine.

Samotu odňal Knieža slávy,

zmyl viny v krvi nevinnej.

Tak nie som ostrov opustený…

Pána a bratov, sestry mám.

S Pevninou som tak celkom spätý,

kotvu som spustil k nebesiam.

Tam žiadny ostrov v nebi nie je,

tam viera moja smelo speje.

JÁN KUČERA