Rubrika: Básně
Vežové hodiny
Ozubené súkolie,
hriadeľ, lano, závažie,
ktoré padá nadol...
ale iba po krokoch,
spomalene, trhane,
o toto sa postará
celkom malá súčiastka
západka.
Aby sme sa dozvedeli,
ktorá práve bije,
na to máme ciferník.
„Či nie je dvanásť hodín dňa?“
každé tik-tak západky
ich „časom“ vypĺňa.
Lebo ide o čas!
Pane ostaň s nami,
bo sa pripozdieva!
Nauč nás Pane rátať naše dni,
by sme múdrosť uvádzali do srdca!
MATÚŠ KOŠA
předcházející báseň < > následující báseň | zpět na: Básně |