Rubrika: Recenze

Ako čítať Bibliu

Keď sa niekto obráti ku Kristu, veľmi skoro bude od iných kresťanov počuť, že ak chce ako novonarodené duchovné dieťa rásť, potrebuje sa sýtiť dobrou duchovnou potravou, a tú nájde v Biblii. Veľmi často tieto slová sprevádza rada, aby začal čítať Novú zmluvu, alebo napríklad konkrétne evanjelium podľa Jána, a keď si to prečíta, potom môže skúsiť príbehy zo Starej zmluvy, a až keď si pocvičí duchovné „zažívanie“, bude si môcť trúfnuť na „pevnejší pokrm“, ako je napríklad kniha Zjavenia Jána alebo prorocké knihy Starej zmluvy.

Má to dobrý dôvod. Nejeden mladý človek, vrátane tých, čo boli dlhé roky vychovávaní v kresťanskej rodine a v zbore, má takú skúsenosť, že sa pokúsi prečítať si celú Bibliu, no po úspešnom zdolaní prvej Mojžišovej knihy a príbehu exodu uviazne niekde v knihe Leviticus. Obklopí ho nezrozumiteľný svet obetí, ceremónií, zákonov a zvyklostí, tak odlišných od všetkého, čo vo svojom svete pozná. Čo si s tým počať?

Dnes je našťastie viac možností, čo robiť. Skoro vždy sa dá o problémoch hovoriť s nejakým skúsenejším kresťanom alebo so skupinou veriacich (mládež, domáca skupina). A ďalej je k dispozícii čoraz širšia škála zdrojov, či už v knižnej podobe alebo na internete, ktorá veriacim pomáha porozumieť Písmu. Tu by som chcel odporúčať dve konkrétne knihy, zamerané práve na to, aby pomohli laickým čitateľom Biblie získať z čítania Božieho slova čo najviac.

Gordon D. Fee a Douglas Stuart

Jak číst Bibli s porozuměním

Toto je podľa mojej mienky tá najvhodnejšia pomôcka pre tých, čo chcú naozaj porozumieť biblickej zvesti. Vyšla vo vydavateľstve Návrat domů už v roku 1997, ale ešte stále je dostupná. Autormi sú dvaja americkí profesori, jeden špičkový odborník na Novú zmluvu a druhý na Starú, ktorí sú autormi aj vysoko odborných publikácií vo svojich odboroch, tu sa však spojili pri písaní knihy určenej laickej verejnosti, číže odborne spoľahlivej a zároveň zrozumiteľnej.

F. F. Bruce (britský profesor a jedna z najuznávanejších autorít v oblasti skúmania Novej zmluvy, pochádzajúci z prostredia bratských zborov) ju odporúča nasledovne: „Mnohí ľudia cítia, že by mali čítať Bibliu, ale keď sa o to pokúšajú, zisťujú, že narážajú na nespočetné prekážky. Podobne ako etiópsky dvoran, ktorý sa na ceste domov z Jeruzalema snažil pochopiť knihu proroka Izaiáša, dochádzajú k poznaniu, že bez pomoci niekoho druhého tomu, čo čítajú, neporozumejú. A práve týmto ľuďom je určená táto kniha.“

V úvodnej kapitole autori vysvetľujú, prečo je neudržateľná naivná predstava, že „Bibliu nemusíte vykladať, stačí ju čítať a urobiť, čo hovorí.“ Každý čitateľ je voľky-nevoľky vykladačom, záleží však na tom, či bude Písmo vykladať správne. Čakajú ho dve úlohy. Tou prvou je správne porozumieť zvesti Písma v jeho pôvodnom kontexte, teda napríklad čo znamenali slová Ámosa pre obyvateľov severného kráľovstva Izraela alebo Pavlove slová pre Korinťanov (autori pre túto časť výkladu používajú pojem exegéza). A druhou úlohou potom je preniesť zvesť Písma bez zdeformovania do nášho kontextu, aby zrozumiteľne prehovorila ku kresťanom v Londýne alebo Leviciach (autori tomuto hovoria hermeneutika).
Druhá kapitola sa zameriava na základnú pomôcku pri čítaní Biblie, totiž dobrý preklad. To je veľmi dôležité pre všetkých nás, ktorí nie sme schopní čítať Písmo v jeho pôvodnom znení. Tejto problematike je v tomto čísle časopisu venovaný samostatný článok na str. 10-11.

V nasledujúcich kapitolách sa potom kniha venuje jednotlivým žánrom, čiže typom literatúry, ktoré sa v Biblii nachádzajú. To je veľmi dôležité, pretože poézia sa číta inak ako próza, zákony inak ako evanjelium a príslovia inak ako proroctvá. Autori si prácu podelili tak, že každý píše o tom, v čom je naslovovzatým odborníkom (t.j. Fee o NZ a Stuart o SZ). Postupne čitateľov zasvätia do toho, ako čítať epištoly, starozákonné rozprávania, Skutky apoštolov, evanjeliá, podobenstvá, zákony, prorokov, žalmy, múdroslovnú literatúru a knihu Zjavenia. V každej kapitole sú princípy výkladu ilustrované celým radom praktických ukážok.

V dodatku ešte ponúknu čitateľom niekoľko rád, ako si vybrať zo širokej ponuky biblických komentárov. Žiaľ, že tá v našich ponukách nie je ani zďaleka taká široká, ako v angličtine, hoci postupne rastie. Bibliografia v závere je zameraná na literatúru dostupnú v českom jazyku, i tu však od vydania knihy pribudlo veľa nového. Podstatný čas obsahu knihy však nijako nepodlieha zubu času a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa k nej oplatí vracať opakovane.

Nigel Beynon a Andrew Sach

Poďme hlbšie

Ďalší titul s podtitulom Ako odhaliť poklady skryté v Biblii vyšiel vo vydavateľstve Porta libri v roku 2012. Jej dvaja anglickí autori sa stretli na konferenciách New Word Alive a niekoľko rokov spolupracovali pri vedení štúdia Biblie s rôznymi skupinami študentov. Svoje skúsenosti zúročili pri napísaní tejto knihy, určenej širokej kresťanskej verejnosti.

V úvodnej kapitole autori vysvetľujú „čo je Biblia a ako by sme k nej mali pristupovať“. Odmietajú postmoderný názor, že nie je dôležité, čo kniha znamená, ale čo znamená pre mňa. Inými slovami, nemôžem z Biblie len tak vyčítať, čo sa mi zachce. Biblia je Božia kniha, preto je živá, spoľahlivá a vždy aktuálna a pochopiteľná len s pomocou Svätého Ducha. Na druhej strane je to kniha ľudská, písaná skutočnými ľudskými autormi v ich situácii, a preto treba vynaložiť úsilie na to, aby sme jej dobre porozumeli.

Celá kniha pracuje s metaforou kopania do hĺbky, kde hľadáme hlboko skryté poklady. Autori nás učia používať správne nástroje, ktoré nám ich pomôžu odhaliť. Ján Henžel (predseda Rady Cirkvi Bratskej na Slovensku) v predslove vysvetľuje: „Použitím nevhodného nástroja hľadané poklady možno vôbec nenájdeme, alebo ich poškodíme či zničíme. Zámerom autorov je vysvetliť a prakticky ukázať, ako sa ktorý nástroj správne používa.“

Od druhej kapitoly ďalej čitateľ postupne spoznáva nástroje autorovho zámeru, kontextu, štruktúry, spojovacích výrazov, paralel, rozprávačovho komentára, slovnej zásoby, prekladov, tónu a pocitu, opakovania, citovania a odvolávok, žánru, napodobňovania, biblickej časovej línie a osobnej aplikácie.

To už je riadny „kufor s náradím“. Aby sa v tom čitateľ nestrácal, v závere je ešte zhrnutie – ako to všetko pospájať. Ako vo vyššie uvedenej knihe aj tu je každý princíp či „nástroj“ ilustrovaný konkrétnymi príkladmi použitia pri štúdiu Písma ako i príkladmi zo života. V závere je tiež pripojená aktuálna bibliografia literatúry dostupnej v slovenskom a českom jazyku.

Autori sa s čitateľmi lúčia slovami Pavla starším zboru v Efeze: „Teraz vás odporúčam Bohu a Slovu jeho milosti, ktoré má silu budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným.“ (Skutky 20,32) Pripájam sa.

PETER KOZÁR