Dnes je

Verš pro tento týden

Nech je velebené meno Hospodina odteraz až naveky! Od východu slnka až po jeho západ Hospodinovo meno je hodné chvály.

Žalmy 113,2-3

Čtení pro dnešní den

Rubriky



Rubrika: Recenze

Proč se obtěžovat s církví?

Philip Yancey

Návrat domů, 2003, formát A6, 94 strán



Ospravedlňujem sa, že to bude tentoraz recenzia na knihu trošku staršieho dáta. Ale pokiaľ viem, ešte stále sa dá kúpiť a predovšetkým, ešte stále má čo povedať. Minimálne mne toho povedala veľa.

Prečo sa obťažovať s cirkvou? To je otázka, ktorú si kladú mnohí kresťania. Mnohí z nás mali na začiatku života viery (a možno ešte stále majú) o cirkvi istú predstavu, ktorá sa však nie celkom zhoduje s realitou. Alebo, lepšie povedané, dosť často sa od reality diametrálne odlišuje. Prečo sa teda obťažovať s cirkvou, ktorá vyzerá byť viac sklamaním ako ideálom? Práve táto malá tenká knižka od Philipa Yanceyho ponúka na to zopár odpovedí. Je to taká – ako tomu ja hovorím – jednohubka. Je to čítanie na jedno, možno dve poobedia. Nič náročné, ale zato veľmi užitočné.

Kniha je rozdelená do troch častí. V prvej časti sa autor venuje otázke, prečo sa kresťan má zaoberať cirkvou. Prečo sa znovuzrodený človek potrebuje stať súčasťou spoločenstva a nezostávať so svojou vierou sám. Opisuje tu svoje vlastné skúsenosti, svoje vlastné sklamanie z cirkvi, svoje hľadanie a tiež odpovede, ktoré pri tom nachádzal. Hovorí napríklad o tom, že v cirkvi sa naučil pozerať hore – neklásť si len otázku, čo dáva návšteva bohoslužby mne, ale skôr sa pýtať, či sa naša bohoslužba páči Bohu. V cirkvi sa začal pozerať naokolo – zistil, že v spoločenstve rôznorodých jedincov sa naučí a vyrastie viac, ako v spoločenstve ľudí podobných sebe. Naučil sa pozerať von – pretože „cirkev je jedinou spoločnosťou na svete, ktorá existuje pre dobro tých, ktorí nie sú jej členmi“ (W. Temple). A v cirkvi sa učí pozerať do seba – vidieť svoje nedostatky (sklony posudzovať, odsudzovať, súperiť…) a učí sa pristupovať k druhým vo svetle milosti.

Druhá časť knihy sa venuje otázke, čo vlastne Boh s cirkvou zamýšľal. Ukazuje cirkev z rôznych uhlov pohľadu – napríklad ako dopravný inšpektorát, ambulanciu, vlak nadzemnej dráhy, šatňu, rodinu… a samozrejme tiež ako telo, ktoré na zobrazenie cirkvi rád využíval apoštol Pavol.

No a tretia časť ma trochu prekvapila. Nečakala som, že v knihe hovoriacej o cirkvi bude celá jedna tretina venovaná službe. Ale vzápätí som si uvedomila, že by ma to prekvapovať nemalo. Pretože, ako píše autor v prvej časti tejto knihy, účasť v cirkvi nie je ako chodenie do divadla. Cirkev nie je o tom, že si tam ako divák sadnem, pozriem, vypočujem, okomentujem a odídem. Byť súčasťou cirkvi je o spoluúčinkovaní a službe a divákom je tu v prvom rade Boh a tiež okolitý svet.

V tretej časti tejto knihy sa teda autor venuje službe v cirkvi. Hovorí o tom, že služba býva niekedy pomerne náročná a môže spôsobovať bolesť. V tejto súvislosti sa zamýšľa nad otázkou prílišnej citlivosti alebo naopak necitlivosti v službe iným. Hovorí ďalej o tom, čo môže priniesť služba samotným služobníkom alebo o potrebe pomáhať tým, ktorí slúžia v prvých líniách. A zaoberá sa tiež problematikou vyhorenia. Rozoberá niekoľko varovných signálov alebo otázok, ktoré môžu napomôcť pri prevencii vyhorenia. Okrem iného spomína napríklad „spasiteľský komplex“, ktorí núti niektorých služobníkov zachraňovať všetkých a všetko okolo seba, pri čom si ale neuvedomujú, že ani samotný Pán Ježiš Kristus to takto nerobil. Ak vás tieto otázky zaujali, v spomínanej knihe sa dočítate ďalšie podrobnosti.


JANA ČÍŽOVÁ



Ostravski Webdesign | Webové stránky zdarma od BANAN.CZ | přihlásit se

xTento web používá soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.