Rubrika: Téma > Boh ako lekár

Stratené zdravie

Zdravie pre človeka veľmi veľa znamená. Veď sa vyskytuje často v rôznych prianiach pri narodeninách a pod. Pre rodiča je najväčším trápením, keď má choré dieťa. Ale najviac, keď je jasné, že nádej na vyliečenie nie je alebo je veľmi mizivá.

Nebolo to inak ani vtedy, keď žil Pán Ježiš. Nájdeme o tom dôkazy v evanjeliách. A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám a veľmi ho prosil a hovoril (Mk 5,22-23): Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a položil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila. V tomto prípade došlo k návratu zdravia.

Ako to bolo so zdravím pôvodne

Boh stvoril človeka pekného a zdravého, veď Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré ... šiesty deň. (1M1,31) Teda po stvorení človeka je pozoruhodné, že je zdôraznené: veľmi dobré. Kladiem si otázku: môžeme tým tiež rozumieť, že Boh nestvoril choroby?

Nič v tejto stručnej správe o tom nečítame. Môžeme snáď tvrdiť, že Boh stvoril človeka aj s veľmi dobrým imunitným systémom, zdravím… Nechcem si veľa „vymýšľať“, preto nebudem týmto smerom ďalej viesť úvahy. Stačí len toľko, že pokiaľ žili Adam s Evou v záhrade v Edene, nič sa nepíše o chorobe resp. o uzdravovaní týchto ľudí.

Po odchode zo záhrady v Edene a ohlásení bolesti a úmornej práce s tŕním a burinou s ukončením života smrťou bolo aj zdravie človeka narušené. O tom svedčí skutočnosť, že už Ábelove zranenia boli nezlučiteľné so životom. A čo tzv. kapitola smrti, kde sa často opakuje ... a zomrel? (1Mo 5) Aká škoda, že zdravie človeka s vekom ubúda (1Mo 27,1): A stalo sa, keď sa zostarel Izák, a jeho oči zoslabli tak, že nevidel.

A čo Boh

Boh nezostal mimo zápasu človeka s chorobami. Niekedy vstupoval do tohto nesmierne bolestivého a často smutného procesu. Vo zvláštnych prípadoch zasiahol alebo dal najmä svojmu vyvolenému národu ustanovenia, ako zabrániť šíreniu infekčných ochorení (3Mo 13,1-2): Keby mal niektorý človek na koži … podobné rane malomoci, človek sa dovedie k Áronovi, kňazovi, alebo k niektorému z jeho synov, kňazov. A kňaz pozrie ranu na koži tela. … ak je to rana malomoci … vyhlási ho za nečistého.

Boli to kňazi, ktorí mali od Boha zákonom dané právo dať takého človeka do karantény alebo ho z nej vrátiť medzi ostatných ľudí. Dnes túto úlohu plnia lekári špecialisti (pozri choroba Ebola).

Uzdravenie malomocných

Mimoriadna bola malomoc Mojžišovej ruky (2Mo 4,6-7): Hospodin mu potom povedal: Vlož ruku pod plášť na hruď! Vložil si teda ruku pod plášť na hruď. Keď ju vytiahol, bola malomocná, biela ako sneh. Hospodin povedal: Znova si ju zasuň pod plášť na hruď! On si ju ta zasunul, a keď ju vytiahol, bola ako jeho telo. Bolo to druhé znamenie, že sám Boh posiela Mojžiša k svojmu národu.

Pán Ježiš v synagóge v Kafarnaume vyzdvihol jedno uzdravenie malomocného (Lk 4,27): A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naáman zo Sýrie. Zastavme sa pri tejto udalosti práve v súvislosti s uzdravením.

Nemenované unesené dievča povedalo Námanovej žene o prorokovi (2Kr 5,3): Keby tak môj pán zašiel za prorokom, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil malomocenstva. V súvislosti s tvrdením Pána Ježiša sa dá predpokladať, že Elizeus nerobil tzv. opakujúce sa uzdravovania z malomocenstva. Preto si kladiem rečnícku otázku: Kde vzalo dievča vieru, že prorok môže uzdraviť Námana?

Práve v tejto udalosti je pozoruhodné, že prorok osobne žiadnymi náboženskými úkonmi sa v procese uzdravovania nezúčastňuje. On len dáva pokyn izraelskému kráľovi i samotnému chorému.

Táto skutočnosť dokumentuje, že uzdravenie je Boží zázrak, na ktorom nemá človek žiadnu zásluhu. Zaslúži si našu pozornosť skutočnosť, že Boh to nerobí len tak z rozmaru alebo niečieho priania, ale má s tým určitý zámer.

Duchovné uzdravenie

Na záver chcem uviesť ešte príbeh, ktorý som čítal a ma oslovil.[1] Ide o uzdravenie duchovné, ba skôr vzkriesenie.

Mladý muž sa stretol so starším veriacim priateľom a prehlásil mu, že tú „peknú vieru rodičov“, ako ironicky povedal, hodil cez palubu. Tá že nie je „pre slobodný život nevyhnutne potrebná,“ znel dodatok. „Úplne emancipovaný“ bolo jeho nové heslo.

Ten druhý mu odpovedal: „Mám ťa pozdraviť od tvojho lekára a priateľa.“ Mladý muž na neho zvedavo pozrel, ako keby čakal vysvetlenie. „Dobre teda, od lekára Izaiáša (Iz 1,5n): Celá hlava je nemocná, a celé srdce neduživé. Od spodku nohy až po vrch hlavy nie je na ňom celého miesta zdravého; všetko je samá rana, modrina a jazva a čerstvá rana… Vzhľadom na tvoju záležitosť viery to znamená: mozgová príhoda a srdcový infarkt súčasne. V tvojom myslení, v tvojom sebaovládaní a v tvojom živote si pred Bohom chorý na smrť.“ Keď mladý muž mlčal, priateľ pokračoval: „A posolstvo od priateľa si už môžeš domyslieť!“

Mladý muž stratil reč aj iróniu. Zdalo sa, že zaháňa spomienky na domov a na Božie slovo, ktoré sa mu v tej chvíli obnovovali v pamäti.

Po týždňoch sa tí dvaja opäť stretli. Teraz odovzdal ten mladý muž pozdrav od lekára Izaiáša (Iz 53,5): Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Ďalej povedal: „Stálo ma to veľký boj, ale Spasiteľ hriešnikov, Ježiš Kristus, sa stal mojím osobným Záchrancom. Viera sa oplatí.“

Nájdené zdravie

Uvedomujem si, že tieto myšlienky nie sú komplexné, ani čo sa týka biblického výkladu, ani návodu, ako vrátiť stratené zdravie. Je však nádej kresťana, že v nebi nebude hriech a teda ani choroby (Zj 21,4): A Boh zotrie každú slzu z ich očí, a smrti už viacej nebude, ani žalosti, ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli. Pre návrat zdravého ľudského pokolenia Boh pripravil nové nebo a novú zem. Boha nič nezaskočilo, ani choroby ľudí. Sláva a chvála Mu za to!

JÁN ČÍŽ