Rubrika: Básně

Starí, mladí…

Vždy tu boli tí, čo skôr sa narodili.

Vždy tu budú tí, čo mladí sú.

Smútku stuha v srdci povieva mi,

keď sa títo spolu neznesú.

Stretol som raz tých, čo za Kristom šli cestou.

Myslel som si: Azda zhodnú sa.

Vietor odvial za priehrštie času –

zaslzili nad tým nebesá.

Keď sa brali preč – do iných sveta kútov.

Pritom jedli chlieb a víno pili z čiaš.

Chystali sa novú spievať pieseň –

užívať si slasti večných krás.

Nemám na to liek, jak sláviť harmóniu.

Vie to iba Láska odveká,

za všetkých čo smrti vydala sa,

za mladého, starca, človeka.

V nej sa všetci iste dohodneme –

na alejach zasľúbenej zeme.

JÁN KUČERA