Rubrika: Básně
Už nie
Sto ráz, tisíc ráz
som si dával záväzky:
– Už nie tak, Satan!
Už s tým zlozvykom prestanem.
Dva, či tri dni sa mi to darilo.
Potom som bol tam, kde aj predtým.
Možno aj ďalej…
Svätý Duch mi nedal spávať
a dobre, že bolo tak.
Zas prišlo nejaké výročie
a ja som si dával záväzky…
a zas nebolo síl, aby som ich plnil.
Až som to vo vlastných silách dotiahol
do úplnej rezignácie.
Zaplakal som nad toľkou beznádejou
a stal som sa stromom,
ktorý mohol Hospodin právom vyťať.
Potom som z najhlbších temnôt poroby
a vlastnej nemohúcnosti volal k Bohu.
A so slzami vyznávania
som sa bezvýhradne
odovzdal do rúk nebeského Záchrancu.
Už som si nedával žiadne záväzky,
iba som si v duchu spieval pieseň
Júlie Hausmannovej:
– Ó, vezmi ruky moje
a veď ma sám…
Do pochmúrneho rána
sme vykročili dvaja.
Môj Pán a ja.
A Svätý Duch bol s nami tiež.
Aj nebeský Otec bol s nami.
Satanovi som povedal definitívne NIE!
A bratom som sa pokojne pozrel do očí.
Pán povedal svoje mocné:
– Už NIE, Satan!
A ja som v Jeho sile – nové a nové kroky –
na ceste hore.
JÁN KUČERA
Projekt 2000 (upravené)
předcházející báseň < > následující báseň | zpět na: Básně |