Rubrika: Básně

V slepej uličke

Keď zdá sa mi, že som tu sám,

do prachu upadám,

žiť nezvládam.

Priatelia, ktorým veril som,

už sú dávno vyblednutým snom.

Láska, ktorá podporí

doplápolá v popoly.

Keď ani rodina nerozumie,

kde mám si hľadať zázemie?

Tak túlam sa nocou zbitý sám.

Ach, toľko rán

na srdci mám.

Hľadajúc odpoveď na žiaľ,

svet nádej mi už vzal,

v slepej uličke som stál.

Na zemi ležia nesplnené sny,

v ohni zhoria premárnené dni,

každý to svoje si už sní,

kým ja sa túlam v diaľ.

Kde je ten, čo vieru mi vzal,

dôveru sklamal,

srdce doráňal?

Snažím sa nájsť človeka,

čo rozumel by snáď,

priateľstvo vedel, by mi dať

a nesklamať.

Tak túlam sa nocou zbitý sám.

Ach, toľko rán

na srdci mám.

Hľadajúc odpoveď na žiaľ,

svet nádej mi už vzal,

v slepej uličke som stál.

Pane, Teba i učeníci nechali tak.

Vraj tvrdú reč máš a nedá sa počúvať.

I Židia chceli Ťa zajať.

Ani vlastní bratia v Teba neverili.

Ukrižovať! Farizeji zavelili.

Kto schladí tú ich zášť,

keď kričia: Démona máš!

Démona máš...

Otče, Ty žil si tu, kde ja žijem.

Ty veril si, kde ja nevládzem.

Ty víťazil si, kde ja prehrávam.

Ja už nechcem byť bez Teba sám!

Veď Ty si vravel, že Tvoje slová,

sú duch a život tvoria.

Ty zanechal si správu, akej niet.

Dúfajte, lebo ja som premohol svet.

IVANA ÚTLA ml.