Rubrika: Básně

Zlomený kvet

Na rímse dážď, klopot jeho sa šíri.

Smútočné chvíle do srdca sa mi vryli,

ďalší deň sa stráca, zbytočný jak tieň

a v tom daždi Boží smútok teraz cítiť smiem.

Ja vzdialená som, On ostáva blízko.

Ja slzy roním, On pri mne je tíško.

Ja cítim sa ako zlomený kvet,

On vie, že aj pre mňa točí sa svet.

Smútok Ho tiaži, no nestráca nádej.

Márnotratného syna čaká už livrej,

pre dcéru z kameňa Jeho srdca tlkot.

Akoby sa rozvidnelo, niečo vo mne vzbĺklo.

Znovu si tu, do prachu ku mne sadáš.

Nechápem, prečo toľkú milosť mi dávaš,

uplynulo predsa tak mnoho márnych rán.

Úsmevne vravíš: „Zas zakvitne orgován.“

IVANA ÚTLA ml.