Vítejte na webu


Aktuální témata

Milí čtenáři i autoři,
těšíme se na Vaše
články do 4. čísla v roku 2024 na téma:   

Mladá manželství a děti

(články přijímáme do konce listopadu/novembra)

Archiv čísel pdf

   Ročníky: 1969-70,

   1971-75,  1976-80,

   1981-85,  1986-90,

   1991-95,  1996-2000,

   2001-05,  2006-10,

   2011-15,  2016-20,

   2021-24 

Užitečné odkazy



Rubrika: Básně


Zoznam utrápených ľudí



Otče môj, dnes prichádzam so slzami v tvári.

Priatelia, s ktorými sme dobré vzťahy mali,

poblúdili na ceste a plavia sa preč.

Keď počúvam ich vzlyky, z pier stráca sa mi reč.

 

Priateľka hľadá Ťa, vidím jak sa snaží.

Veľa číta, počúva, po Tvojom Slove baží,

však vlažnosť jej dní zabíja vieru.

Jej istota podobá sa letiacemu periu.

 

Otecko, prichádzam v smútku a žiali.

Z mojich priateľov sa trosky stali,

neviem presne kedy, snáď slepá som bola

a neskoro začula ich stony zdola.

 

Spomínaš na toho chlapca z nášho zboru?

Cez neho zdvihol si mi tvár ku obzoru

a kým ja som tak našla u Teba miesto,

on pobral sa od Teba neblahou cestou.

 

Otecko, stojím tu a chvie sa mi hlas,

keď spomeniem si na chvíle, čo boli plné krás,

no potom ich vystriedal krutej pravdy mráz,

že prevládol svet, čo je v každom z nás.

 

Toto dievča, Ty vieš ktoré,

bývali sme vždy za dobré,

úprimne hľadá, život nohami má hore,

no všetko je v poriadku, len nech sedí v zbore!

 

Otče môj, kľačím, úzkosť ma zviera.

Títo ľudia nevedia, čo je to viera,

nikto im nepovedal, že ponúkaš vzťah.

Na šachovnici spravili ďalší zlý ťah.

 

Chlapec, ktorý našiel Ťa v najťažších svojich dňoch,

uveril Ti, spoznal, že si milujúci Boh,

však reťaze závislosti sťahujú ho späť.

Pozor, aby nestiahol ťa! Ticho doma seď!

 

Otecko, ležím pri nohách Tvojho trónu,

no neubránim sa ďalšiemu svojmu stonu,

lebo ešte stále neskončil ten zoznam

utrápených ľudí, ktorých dobre poznám.

 

Kamarátka dobrá od mala Ti je známa.

Náboženstvo vlievala jej do srdca jej mama,

no o vzťahu nepočula nikdy ani slovko

a pre túto nevedomosť v živote platí horko.

 

Otecko, čo k tomu dodať?

Smutnú pieseň? Žalospev?

Čo sa dá v tom poli zožať,

keď je tam len plač a rev?

 

Kamarát bol bez výchovy, otcovského vzoru.

Jeho život ponáša sa na lodičku, ktorú

odnášajú vlny mora, sám netuší kam.

O Bohu už dačo počul, no odmieta liezť k výšinám.

 

Ocko, pozri, ja viem, Ty vieš, čo však s nimi ďalej?

Dňom i nocou ubúda plameň nádeje malej,

že zajtrajšok sa snáď zlepší, že spoznajú Teba

aj za zvykmi, tradíciou, pre ktorú sa to nedá.

 

IVANA ÚTLA ml.



Ostravski Webdesign | Webové stránky zdarma od BANAN.CZ | přihlásit se

xTento web používá soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.