Rubrika: Misie a evangelizace

Otvorené dvere pre evanjelium

Rómom v Srbsku

V novozmluvných spisoch sa stretávame s dvomi výrazmi, ktoré akosi lemujú našu službu od samého začiatku. Sú to výrazy Božie povolanie a otvorené dvere. Oba výrazy sa vzťahujú na našu evanjelizačnú činnosť v Rakúsku a Nemecku medzi našimi krajanmi. Za posledných 35 rokov v Srbsku, kam nás povolal náš milostivý Pán v roku 1981, sme nachádzali otvorené dvere pre prácu s deťmi, mládežou, kempovú činnosť[1], evanjelizačnú činnosť prostredníctvom evanjelizačných koncertov, rozhlasu, humanitárnej činnosti a ďalších.

V roku 1999, tesne po bombardovaní našej krajiny, Boh nám otvoril dvere evanjelia medzi Rómami v meste Arandjelovac v strednom Srbsko. Ide o špecifickú etnickú skupinu, ktorej príslušníci majú svoju zvláštnu mentalitu, jazyk, spôsob života, zvyky, názory… Ide však o ľudí, ktorí potrebujú poznať Boha a prijať ponúkané spasenie, veď Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy. (1Tim 2,4)

Za posledných niekoľko rokov sa naša činnosť šírenia evanjelia medzi Rómami rozvíja hlavne v troch lokalitách: v Belehrade, Kikinde a dedinke Dubovo (viď mapku).

Belehrad

Práca v Belehrade je vlastne pokračovaním svedectva v Arandjelovci, odkiaľ sa presťahovali mladí manželia Stanojlović a rozbehli najprv prácu medzi svojimi príbuznými a ich deťmi, neskoršie v spolupráci s Detskou misiou aj s  inými deťmi a ich rodičmi. Tak sa postupne formoval malý zbor z niekoľkých manželských párov s ich deťmi, ktorí majú svoje pravidelné zhromaždenia v malej miestnosti KZ[2]. Našou úlohou je duchovne vychovávať týchto ľudí, budovať spoločenský život, pomáhať pri evanjelizovaní priateľov a príbuzných,  zapájať ich do rôznych činnosti v rámci kempovej činnosti a pod.

Kikinda

Kikinda je relatívne veľké mesto a leží takmer na hraniciach s Rumunskom. Zvláštnym spôsobom Pán otvoril dvere k Rómom v tomto meste. Pán Boh si zvláštnym spôsobom pritiahol k sebe brata Igora, ktorý si zamiloval Božie slovo, čítal ho a snažil sa tlmočiť ho aj iným. Pritom túžil získať dôkladnejšie biblické vedomosti. Do rúk sa mu dostala kniha Ježiš náš osud, kde sme (KES[3]) ponúkali možnosť študovať Bibliu pomocou emauských kurzov.  Kladne sme odpovedali na jeho žiadosť a takto sa začala naša spolupráca, ktorá trvá viac než tri roky. Počas našich častých návštev stretávali sme stále nových ľudí, ktorí s menším či väčším záujmom sledovali výklady Božieho slova. V súčasnej dobe sa formoval malý domáci zbor, ktorý sa pravidelne stretáva v nedeľu k Božiemu slovu a Pamiatke Pánovej. Okrem toho majú cez týždeň pravidelné stretnutia sestier a sobotné stretnutie detí, ktorých býva aj viac ako tridsať. Detskú besiedku vedie Igorova manželka Tamara. Spolu s nimi sme pripravili niekoľko programov v Dome kultúry, veľkonočné zhromaždenie na ulici v rómskej osade. Deti s vedúcou radi vychádzajú do ulíc svojho mesta, rozdávajú letáky a spievajú duchovné piesne. Jadro tejto skupiny sa pravidelne zúčastňuje na všetkých akciách a stretnutiach v rámci činnosti KZ a kempového strediska Betel.

Dubovo

Dubovo je malá dedinka v južnej časti Srbska, kde obyvateľstvo, a najmä rómska komunita, žije vo veľmi ťažkých podmienkach. No evanjelium preniká aj do týchto chudobných častí krajiny a svetlo pravdy preniká do sŕdc Rómov. Pred desiatimi rokmi pracoval brat Saša krátkodobo v Belehrade. Zarobil trochu peniažkov a kúpil si domček pre svoju rodinu. Počas svojho pobytu v Belehrade prišiel do kontaktu s veriacimi, obrátil sa a dal Pánovi sľub, že Mu bude slúžiť a šíriť evanjelium. Prešlo niekoľko turbulentných rokov, rodina sa rozrástla o päť detí (najstarší má 8 rokov). Pánovi daný sľub začal plniť počas posledných niekoľko rokov. V tomto poslednom roku aj nám Pán otvoril dvere pre nové pôsobisko, nuž sme sa s celým srdcom pripojili k Sašovi a Lýdii častejšími návštevami, s duchovnou a hmotnou podporou.

Za posledných niekoľko mesiacov brat Saša s mladým bratom Markom (prvotinou evanjelizácie) svojpomocne pristavili malú miestnosť k rodinnému domu, kde sa pravidelne stretávajú k zvestovaniu Božieho slova, detským stretnutiam a evanjelizácii. Okrem toho brat Saša horlivo (aj napriek veľmi obmedzeným finančným možnostiam) navštevuje viacero domácich skupín v širšom okolí, kde Rómovia prejavujú záujem o evanjelium. Bolo to pre nás výsadou navštíviť niekoľkokrát týchto ľudí a zvestovať im evanjelium veľmi jednoduchou formou.

Pokiaľ nám Pán bude dávať silu a schopnosť, s radosťou chceme nasledovať jeho povolanie. Jemu sme vďační za Jeho povolanie a nové otvorené dvere.

Milí čitatelia, budeme sa tešiť, keď si niekedy na vašich modlitbách spomeniete aj túto prácu v Srbsku.

ANIČKA a VLADIMÍR MAJERSKÍ
Srbsko