Dnes je

Verš pro tento týden

Pevná věž je Hospodinovo jméno, k němu se uteče spravedlivý jak do hradu.

Přísloví 18,10

Čtení pro dnešní den

Rubriky



Rubrika: Představujeme

Kresťanský zbor v Nitre

Malý zárodok a skromné začiatky  (1902-1918)

Písal sa rok  1902, keď  Michal Sadloň  ako kolportér  pobočky Britskej  a zahraničnej biblickej spoločnosti v Budapešti prišiel  do Nitry, aby tu predával  Biblie i Nové zákony.  Na ubytovanie ho prijala vydatá žena, pani Staňová, nábožná katolíčka. Po dlhom čítaní evanjelií, ktoré jej dal, obrátila sa k Pánu Ježišovi, prijala Ho za svojho Spasiteľa a radovala sa z istoty spásy a večného života. Svedčila o tom aj  iným a na jej svedectvo sa obrátila jej pokrvná sestra, pani Bartová a neskôr niektoré ďalšie ženy. Sestra Bartová viedla a vyučovala tieto ženy počas trvania rakúsko-uhorskej monarchie i neskôr.  Občas ich navštívil a povzbudil brat Sadloň

Rast zboru a verejné zhromažďovanie  (1919-1945)           

V roku 1928 prišiel do Nitry za zamestnaním mladý brat Pavel Urban. Stal sa učiteľom tejto malej skupiny žien v ďalších rokoch. V roku 1936 sa prisťahoval do Nitry z Batizoviec brat Martin Ostrolucký s manželkou a malým synom Jankom. Jeho pričinením sa začalo verejné zhromaždenie malého zboru v prenajatej miestnosti. V ňom sa obrátili ďalšie jednotlivé ženy, ale i rodiny, a tak zbor postupne rástol. Pán Boh si brata Ostroluckého použil aj k tomu, že zhromaždenia v Nitre mohli pokračovať i za vojnového Slovenského štátu, keď boli na celom Slovensku bratské zbory zakázané.

Život zboru v podmienkach socializmu  (1946-1989)

Po vojne bola činnosť bratských zborov na Slovensku na 6 rokov umožnená, ale v roku 1951 boli komunistickou vrchnosťou znova zakázané. Veriaci sa však naďalej schádzali po rodinách, ale boli sledovaní štátnou bezpečnosťou, ktorá po čase zasiahla.

Po Veľkej noci roku 1955 boli starší zboru, bratia Ostrolucký, Urban, Kučera a Michalko zatknutí pre zakázané zhromažďovanie.

Po ťažkých výsluchoch boli odsúdení: brat Ostrolucký na 3 a pol roka väzenia, ostatní traja na nižšie tresty. Predivným Božím zásahom boli však po menej ako roku na základe milosti danej prezidentom prepustení a mohli sa navrátiť k svojim rodinám. Výnimkou bol brat Kučera, ktorý bol odsúdený v ďalšom, politicky motivovanom procese a vrátil sa až o 5 rokov. Vo februári 1956 boli povolené zhromaždenia Kresťanských zborov v celej ČSR. Medzi ne patril i Kresťanský zbor v Nitre, ktorý tiež obnovil svoju verejnú činnosť.

V tomto čase v ňom horlivo pôsobil brat Ján Javorník. Postupne sa však do služby v zbore zapájali aj bratia Ostrolucký a Michalko a neskôr i brat Urban. Zbor sa zhromažďoval v prenajatej miestnosti v dome Reformovanej kresťanskej cirkvi a občas pri väčších zhromaždeniach s návštevou z okolia i v jej kostole. Do roku 1960 mal v rámci kraja duchovné spojenie so zborom v Handlovej. Veriaci z oboch zborov sa vzájomne navštevovali pri takzvaných mesačných zhromaždeniach. Po roku 1960 (zmene krajov) mali bratia a sestry z Nitry takéto spojenie so zborom v Seredi.

V rokoch 1982-91 stala sa Nitra sídlom Kresťanských zborov na Slovensku, keď sa brat Javorník stal zástupcom týchto zborov pred Ministerstvom kultúry. V nitrianskom zbore sa v tomto období uskutočňovali stretnutia zástupcov všetkých zborov a do neho smerovali aj návštevy bratov zo zahraničia. Aj to neskôr zboru pomohlo k nadobudnutiu vlastného zborového domu. V januári 1988 Pán Boh spôsobil, že sme získali povolenie komunistickej vrchnosti na kúpu starého dvojpodlažného domu. Neskôr sme dostali povolenia na jeho zbúranie a na stavbu nového zborového domu na jeho mieste pri rešpektovaní požiadaviek pamiatkového úradu.

Nové obdobie v podmienkach slobody  (od 1990)

Na novú situáciu v podmienkach náboženskej slobody po ´nežnej revolúcii´ v novembri 1989 nebol ani náš zbor pripravený. Musel tiež prekonávať 40-ročnú uzavretosť v cirkevnom priestore  a učiť i snažiť sa využiť nové možnosti, ktoré poskytol Pán Boh v Ním darovanej slobode. Stále sa to ešte musíme učiť a tiež hľadať nové možnosti vonkajšieho pôsobenia zboru.          

Keďže sme už v máji 1989 začali so stavbou zborového domu, v nových podmienkach sme v nej mohli bez prekážok zo strany vrchnosti pokračovať. Práca na stavbe trvala viac ako 5 rokov. Obmedzovala nás v značnej miere vo vonkajšom pôsobení, ale spôsobila veľké utuženie spoločenstva v zbore. Mali sme v nej spoločný dočasný cieľ, ktorý nás vnútorne i navonok spájal. Všetci, čo sa podieľali na tomto diele, mali veľké vedomie spolupatričnosti a brali účasť na ňom ako svoju úlohu od Pána. Zborový dom bol otvorený v novembri 1994. Poskytol nám priestorové možnosti na činnosti pre dospelých, mládež i deti a rôzne zborové udalosti.

Zborový dom však mal byť iba prostriedkom na dosiahnutie duchovných cieľov v nových podmienkach slobody. Preto sme sa radi zúčastnili na príprave i organizovaní dvoch satelitných evanjelizácií Billyho Grahama a pozývali sme na ne ľudí z nášho mesta. Bola to pre nás úplne nová skúsenosť: chodiť od domu k domu, od dverí k dverám s pozvánkami a pozývať ľudí osobne na tieto evanjelizácie. A spolupracovať pri tom s kresťanmi z iných spoločenstiev v meste, čo bolo pre nás tiež nové.

Skupina mladých ľudí z nášho zboru začala navštevovať osobitnú internátnu školu v Poľnom Kesove, neďaleko Nitry. Venovali sa tam znevýhodneným deťom. Rozprávali im biblické príbehy, hrali sa s nimi rôzne hry a získali si ich dôveru, ale aj dôveru vychovávateľov i vedenia školy. Všetci uvítali takúto činnosť, konanú z lásky k týmto deťom.

Iná skupina bratov a v menšej miere i sestier začala chodiť do ženskej väznice v Nitre. Tam väzenkám – zväčša Rómkam –  zvestovali evanjelium, s nimi sa modlili a spievali kresťanské piesne. Neodradilo ich, keď bolo žien i veľmi málo, prípadne keď neprišli žiadne. Pokračovali v tej činnosti po mnohé roky a pokračujú po 20 rokov až doteraz.

Jednotlivci, bratia z nášho zboru venovali sa po mnohé roky duchovnej práci medzi vysokoškolákmi v rámci Vysokoškolského biblického hnutia. Jej výsledkom bolo i to, že viacerí študenti sa obrátili a niektorí z nich, zväčša dievčatá, navštevovali v priebehu rokov zhromaždenia nášho zboru.

Od roku 1993  pracujú niektorí príslušníci nášho zboru v Emmaus centre pre Slovensko. V rámci tejto ich práce bolo za  uplynulých 20  rokov vydaných 17 rôznych brožúr biblických korešpondenčných kurzov a distribuovaných približne 11 800 ich výtlačkov. Popri bežných študentoch a čitateľoch oslovili a oslovujú tieto kurzy aj viacerých väzňov.   

Niektorí naši bratia boli zapojení do rozdávania Nových zákonov a Biblií najmä v školách v rámci Gedeonského hnutia. Táto ich činnosť pokračuje i v prítomnom čase.

V nedávnych rokoch sme uskutočňovali tiež program pre deti v mestskom parku: kreslenie a rozprávanie biblického príbehu, spojené so spevom detských kresťanských piesní a hrou pre deti. Snažili sme sa pritom osloviť aj rodičov či starých rodičov detí, prípadne iných záujemcov. Usporiadali sme tiež denné tábory pre väčšie deti v našom zborovom dome. Počas nich sa im venovali naši bratia a sestry ako vedúci: v nich počuli vždy biblický príbeh (zároveň i kreslený), spievali kresťanské piesne a konali tvorivú činnosť v ručných prácach, modelovaní či v športových činnostiach.

Skupinka sestier modlitebne podporuje Misiu na Níle, s ktorou udržujeme spojenie po mnoho rokov. Brat z nášho zboru  sa zúčastnil pašovania Biblií z Hongkongu do Číny. Dve mladé sestry a brat sa zúčastnili na krátkodobej prázdninovej misii v Nepále.

Súčasný život a pôsobenie zboru

Zbor sa schádza pravidelne trikrát v týždni:  v nedeľu predpoludním a popoludní a v utorok k spojenému biblicko-modlitebnému zhromaždeniu. Naše sestry majú raz v mesiaci pravidelné sesterské zhromaždenia, bratia majú bratské porady a spoločne mávame zborové zhromaždenia. V týždni je okrem toho vzdelávacie zhromaždenie pre mladých i starších dospelých. Malé deti majú besiedku, veľké dorast, oboje v skromnom počte. Novou tradíciou v zbore sa  stala slávnosť vďakyvzdania s hojnou návštevou hostí. Ako prostriedok na zblíženie a lepšie vzájomné poznanie veriacich v zbore sa osvedčili aj spoločné zborové výlety. Pre deti a mládež sa oddávna až doteraz uskutočňujú letné pobyty s biblickým vyučovaním. Naši mladí sa zúčastňujú príležitostných stretnutí s mladými z iných kresťanských zborov, s ktorými sa vzájomne poznávajú.

Spolu so zbormi Apoštolskej cirkvi a Cirkvi bratskej sa modlíme v rámci Aliančného modlitebného týždňa a snažíme sa aj mimo neho udržiavať s veriacimi z nich bratské a sesterské vzťahy. Oni vďačne prijímajú a oceňujú takúto snahu. 

V tomto čase následkom odsťahovania sa viacerých mladých z nášho zboru (vydajom a ženením, za zamestnaním) nerobíme už vonkajšiu prácu s deťmi pre nedostatok pracovníkov pre ňu. Chceme však robiť to, čo môžeme aj v skromnejších podmienkach a možnostiach. Veríme, že nám Pán otvorí nové možnosti vonkajšieho pôsobenia.

Čo sa týka vnútorného života zboru, teší nás, že bratia i sestry si cenia všetky zhromaždenia zboru aj celkové ovzdušie dobrých vzájomných vzťahov a prejavujú spoluzodpovednosť za duchovný stav, život a službu v zbore, aj tým, že sa zaň modlia.

Prosíme o modlitby : aby nám Pán Boh pomáhal vo vnútornom živote i vonkajšom pôsobení, dal nám náhradu za tých, čo odišli k Nemu alebo sa odsťahovali a pomohol nám  pokračovať s vierou, láskou a nádejou v budovaní zboru a šírení evanjelia.


JÁN HUDEC



Ostravski Webdesign | Webové stránky zdarma od BANAN.CZ | přihlásit se

xTento web používá soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.