Rubrika: Téma > Duchovní dary dnes

Umenie byť užitočným

Občas sa stáva, že v snahe byť v službe Cirkvi užitoční dosiahneme presne opačný výsledok. Obzvlášť ak sa to týka nášho jazyka, vypovedaných slov. Či už budeme hovoriť o dare proroctva (pretože byť prorokom neznamená len predpovedať budúcnosť či vykladať nejasné veci, ale predovšetkým ukazovať cestu hľadajúcim), alebo sa budeme baviť o dare vyučovania, napomínania, pastierskej služby… byť užitočným je naozaj umenie, ktorému sa potrebujeme učiť.

Veľakrát som počula úvahy na tému, ako rady alebo ponaučenia prijímať, ale už dlhší čas vnímam potrebu trochu viac sa vzdelať aj v tom, ako také napomenutia, usmernenia či povzbudenia rozdávať. Nechcem robiť biblický výklad k týmto veciam, chcela by som na túto tému napísať len zopár myšlienok zo svojich vlastných skúseností. Chcem sa dotknúť vyššie menovaných darov, ktoré som si pracovne nazvala dary „slova“, pretože práve slovo je ich dôležitým nástrojom.

Už sa mi viackrát stalo (a myslím, že každému z nás), že som mala problém a niekto v úprimnej snahe pomôcť mi dal rady, ktoré v lepšom prípade nepomohli a v tom horšom ešte viac priťažili. A to isté som zažila aj v opačnom smere, kedy som ja poradila, vyslovila slová, a neskôr zistila, že okolnosti daného problému boli celkom iné, ako som predpokladala, a moje rady neboli na mieste.

V týchto súvislostiach často myslievam na zložité životné okolnosti dvoch Božích mužov – Abraháma a Jóba (Genezis 22,1-19; Jób 1,6-12; 2,1-7).

Skúsme sa na chvíľu vžiť do Abrahámovej situácie, keď mal ísť obetovať Izáka. Keby sme nepoznali rozuzlenie príbehu a Abrahám by sa nám prišiel zdôveriť s tým, aký príkaz dostal od Boha, ako by sme reagovali? Na základe Biblie by sme mu možno povedali, že Boh zakazuje ľudské obete a presviedčali ho, že to, čo počul, nemohol byť Boží hlas. Biblicky to vyzerá byť správne, ale bolo by to užitočné pre Abraháma v jeho situácii?

Alebo Jóbovi priatelia, ktorí sa snažili Jóba presvedčiť, že jeho utrpenie je následok nevyznaného hriechu. Z Biblie jasne vyplýva, že hriech so sebou vždy prináša následky, ale bolo toto vysvetlenie užitočné konkrétne pre Jóba a jeho situáciu?

Výhodou týchto dvoch príbehov je, že Biblia nám ukazuje aj pozadie celého diania, a tak sa nad nimi dnes možno ani nepozastavíme. Ale v našom bežnom každodennom živote často toto pozadie nevidíme a preto nie je jednoduché zhodnotiť životné situácie a problémy ľudí okolo nás. Biblia nás aj na týchto dvoch príbehoch učí, že Boh zaobchádza s každým človekom individuálne a môže používať tie najpodivnejšie spôsoby a okolnosti, aké si dokážeme (a možno ani nedokážeme) predstaviť.

Kľúčom k hovoreniu je načúvanie

Človek má dve uši. V tomto prípade nie na to, aby púšťal informácie jedným uchom dnu a druhým von, ale na to, aby počúval dva zdroje. Na jednej strane by mal dobre počúvať človeka a snažiť sa pochopiť jeho situáciu, zistiť všetky okolnosti a dôvody jeho konania. A na strane druhej potrebuje dobre počúvať a vnímať Boha, duchovné pozadie situácie, Božie plány s dotyčným človekom.

Nie je dôležité povedať všetko čo viem,
dôležité je vedieť, čo mám povedať

Ak spoznáme Božie plány a pozadie situácie, ešte stále to nemusí znamenať, že máme dotyčnému človeku hneď všetko povedať. Niekedy treba dávkovať usmernenia, ponaučenia či povzbudenia po častiach, aby to daný človek dokázal spracovať. A niektoré informácie od Boha môžu byť dokonca určené len nám pre lepšie pochopenie situácie a nie na to, aby sme nimi zaťažili človeka, ktorý je už aj tak po uši v problémoch.

Skúsenosti v tejto oblasti ma privádzajú k poznaniu jednej veľmi dôležitej veci – že na to, aby sme dokázali byť s darom „slova“ (a v konečnom dôsledku aj v akejkoľvek inej službe v Cirkvi) naozaj prínosom a Božím nástrojom, musíme sa najskôr sami naučiť žiť v tesnej blízkosti Boha. Poznávať Boha do hĺbky, vedieť načúvať a citlivo vnímať tichý Boží hlas a Jeho vedenie. A to nie je vôbec ľahká vec. Od chvíle, kedy človek spozoruje alebo vycíti, že by snáď mohol mať niektorý z darov „slova“, môže prejsť aj niekoľko rokov tvrdej školy a osobných skúseností s Bohom, zdanlivo úplne nesúvisiacich s týmto darom, pokým ho Boh k tejto službe naozaj bude môcť použiť.

Skúsenosti sa nededia, tie si musí vybojovať každý sám na vlastnej koži – to je asi tá najťažšia ale zároveň najdôležitejšia časť Božej školy. Popri pozorovaní a poznávaní Boha na vlastných skúsenostiach je samozrejme dôležité aj štúdium Písma doma i v spoločenstve kresťanov, zotrvávanie na modlitbách a veľmi nápomocné môže byť aj pozorovanie, zdržiavanie sa v blízkosti bratov a sestier, ktorí možno pracujú nenápadne a potichu, ale za sebou zanechávajú jasnú stopu Božieho pôsobenia.

JANA ČÍŽOVÁ