Rubrika: Téma > Víra v zatěžkávací zkoušce

Voľnobeh a záťaž

Uvedomujem si, že život človeka je omnoho komplexnejší a tým aj zložitejší ako nejaké zariadenie skonštruované človekom. Už pred viacerými rokmi sa mi vyskytla porucha na osobnom aute, že pri stlačení spojky sa motor roztáčal do vysokých otáčok. Nezostalo mi nič iné len spojku opäť uvolniť alebo úplne vypnúť motor. Rýchlou dedukciou som došiel k záveru, že bude niečo s riadením voľno bežných otáčok motora resp. behu motora bez záťaže. Iste v plnej premávke sa s takouto poruchou nedá jazdiť, došiel som však domov z cesty a do servisu. Tam technik len potvrdil môj predpoklad a nasledovala výmena vadnej súčiastky. Záverom len opakujem, že zariadenia sú konštruované predovšetkým na beh so záťažou (napr. osobný automobil sa musí bezpečne pohybovať po komunikácii aj s nákladom a pasažiermi) ale tiež i bez záťaže.

Táto skúsenosť mi prišla na myseľ, keď som uvažoval o téme predkladaného čísla. Boh ako ten dokonalý stvoriteľ vybavil človeka do pohody ale i do nepohody. Človek si najčastejšie spomenie na Boha, keď prežíva chorobu, sklamanie, stratu milovanej osoby alebo zdroja obživy a podobne. Človek prijal od Neho tiež schopnosť s Ním komunikovať. Táto komunikácia je prostredníctvom „šiesteho zmyslu“ – modlitba s vierou v Neho, a to nielen pri záťaži, ale aj v pohode života.

V tomto stručnom zamyslení sa chcem zamerať najmä na ten “voľnobeh“. Pán nám umožnil dožiť sa demokratických zmien v spoločnosti a v ekonomike, o ktorých sme len snívali. Svoju vieru v Pána Ježiša môžeme slobodne prezentovať na verejnosti, môžeme beztrestne evanjelizovať, môžeme budovať zborové domy, zakladať nové zbory ...

Je náš voľnobeh v poriadku?

Ale čo pozorujeme, že niečo nie je v poriadku s tým naším riadením „voľnobehu“. Prežil som skúsenosť, že brat keď rozbiehal podnikanie, tak chodil aj s rodinou pravidelne do zboru, vo firme zaviedol ranné modlitebné chvíle a pod. Firma sa postupne rozrastala a on prestal chodiť do zboru.

Mnohí najmä zo staršej generácie (ale nielen tí) si občas poťažkajú, že nám chýba tá záťaž. Pre objektívnosť treba dodať, že nie sú to všetci. Mnohí využívajú všetky poskytnuté možnosti, aby sa evanjelium rozširovalo.

Chcem tiež pripomenúť mnohých starších chorých, mladších postihnutých a tých, čo prišli o zamestnanie, no napriek tomu veria Bohu a pokorne čakajú, ako vyrieši ich záťaž viery.

Ako to prežívali hrdinovia viery?

Na záver chcem spomenúť aspoň niektoré príklady neregulovania „voľnobehu“   života. Takým najmarkantnejším prípadom je Samson (Sd 14,1.3 a iné), Dávid (2Sa 11,1.4) a iní.

Apoštol Pavol bol naproti tomu „zregulovaný“ vo všetkých oblastiach, ako to sám napísal: Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť biedu. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. (Fp 4,11-13).

JÁN ČÍŽ