Rubrika: Vzpomínky

Do nebeského domova odišli

Viera Lužová a Mária Arvaiová

Často sa stretávame so správami, v ktorých oznamujú príbuzní odchody svojich blízkych. V krátkej dobe po sebe odišli do nebeského domova z nášho zhromaždenia v Modre dve sestry, Lužová a Arvaiová. Dobré spomienky mám na obidve.

Viera Lužová

Sestra Viera Lužová sa narodila 26. januára 1922 ako dieťa veriacich rodičov v dome, v ktorom bolo dlhé roky zhromaždenie. Ľudia v tomto dome dostávali duchovný pokrm, slovo Božie, ale aj fyzický chlieb. Svedectvo ovocia dobrých skutkov, pretože brat Macků bol pekár a v dome mal pekáreň. Taktiež sa v ich dome nezabúdalo na pohostinnosť.

Nedá mi nespomenúť, i keď som bol malý, že môj otec mal túžbu kúpiť dom, v ktorom by mohlo byť zhromaždenie. Našiel dom, ktorého cena bola dvestopäťdesiat tisíc (v starej mene) a on mal v hotovosti dvesto korún. Vložil túto záležitosť do Pánových rúk. Išiel sa poradiť so starším zboru bratom Mackom a on so svojou dcérou Vierkou požičali môjmu otcovi celú sumu peňazí na zakúpenie domu. Keď chcel otec, aby urobili nejakú zmluvu o pôžičke, brat Macků prehlásil: ,,Bůh nám je svědek.“ To bola celá zmluva. Z milosti Božej otec mohol celú sumu splatiť.

Sestra Lužová nás dlhé roky sprevádzala pri piesňach hrou na klavíri. Viedla besiedku, do ktorej som pred šesťdesiatimi rokmi chodil, učili sme sa biblické príbehy a veršíky z Biblie. Niektoré piesne mi zostali v pamäti dodnes. ,,Pohleď na nebeský oceán, milión hvězd kde pluje, Hospodin jediný světa Pán všechny je opatruje.“ „Má Pán Ježiš má mňa rád, v Písme svätom dal to znať.“ „Pán Boh sa každému do srdca díva, vidí, kto hnev nebo lásku tam skrýva…“ A veľa ďalších.

Pri návštevách, keď ležala na posteli, to, čo ma naučila ako chlapca, mohol som jej teraz zaspievať. Svoju starobu prežila so svojím synom Petrom. Odišla do nebeského domova vo veku 92 rokov 3. novembra 2015.

Mária Arvaiová

Sestra Mária Arvaiová prišla z Maďarska na Slovensko so svojím manželom v roku 1947 do obce Nesvady. Navštevovala zbor Bratskej jednoty baptistov. Svojím spevom sa zúčastňovala v speváckom zbore. V roku 1999 prišla bývať k svojej dcére Márii Bartošovej do Modry. Radostne spievala o svojom Spasiteľovi.

Neskoršie, keď pre slabosť tela nemohla chodiť do zhromaždenia, čítala slovenskú i maďarskú Bibliu a ďalšiu duchovnú literatúru. Pri návštevách rada spomínala na svoje detstvo a ako ju Pán ochraňoval a sprevádzal po celý život. Verne očakávala na svojho Pána. Bola veľkou modlitebnicou.

Veľmi ťažko sa dá opísať radosť a pripravenosť k odchodu do nebeského domova. Pri poslednej návšteve už nevládala rozprávať. Keď som ju pohladil po vlasoch, otvorila oči a na ten úsmev nikdy nezabudnem. Pre mňa to bola kázeň bez slov. Akosi viac som si uvedomil slová 23. žalmu: ,,Aj keby som išiel dolinou tône smrti nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ Ona tým údolím práve prechádzala s vedomím, že ju sprevádza ten dobrý Pastier Pán Ježiš Kristus. Jej úsmev mi pripomenul pieseň: ,,Z nebeských nádherných výšin usmieva sa nežná tvár. Keď si už úsmev ten zrela, duša, či väčší chceš dar?“

Mária Arvaiová sa už stretla s tým, ktorému verila, na ktorého očakávala, pri ktorého nohách sedávala ako biblická Mária, o ktorej povedal Pán Ježiš: ,,Mária si vyvolila dobrú stránku, ktorá nebude odňatá od nej.“ Pán daroval sestre Arvaiovej tu na zemi 97 rokov života. Posledných 17 mesiacov v domove sociálnych služieb ELIM vo Zvolene. Odišla do nebeskej vlasti, po ktorej tak túžila, 8. januára 2016.

Zo spomienok
RUBENA ČÍŽA