Rubrika: Vzpomínky

Súčasne dvaja zo zboru Púchov

doma u Pána

Naraz nám odišli k Pánovi dvaja z nášho zboru. Bolo to v piatok 11. septembra, keď sme sa pred modlitebným zhromaždením dozvedeli od syna sestry Alžběty Levkovej, že si ju Pán 10. septembra povolal k sebe. Vzápätí iný brat oznámil, že telefonovala sestra Rodáková, že v ten istý deň si Pán povolal jej milovaného manžela Jozefa Rodáka. Čakali nás dva pohreby v priebehu niekoľkých dní. Bola to udalosť, ktorú sme v našom zbore doteraz nikdy nemali. Bolo čo predkladať Pánovi. Ale On sa priznal k modlitbám, odoslaným k Nemu aj v tomto modlitebnom zhromaždení.

Alžběta Levková

(28.4.1934 – 10.9.2015)

Milovaná sestra Alžběta Levková po svojom znovuzrodení, od svojej mladosti, rada a pravidelne chodila do spoločenstva kresťanov. Vodila tam aj svoje dve dcéry a syna. Je mi cťou pripomenúť, že vo svojom dome v Dolinách v ťažkých časoch totality sa s manželom starali o zhromaždenia veriacich a letné pobyty detí a mládeže. K Pánovi odišla vo veku 81 rokov po kratšej chorobe.

Jozef Rodák

(24.5.1935 – 10.9.2015)

Vo štvrtok večer, 10.9.2015, si Pán Ježiš náhle k sebe povolal aj drahého brata Jozefa Rodáka vo veku 80 rokov. Pohrebné zhromaždenie bolo v Trenčíne 16.9.2015, kde sme si pripomenuli, že táto udalosť je aj oslavou príchodu brata Jozefa do Božej slávy. Ďalej uvediem stručne príbeh jeho života, ktorý poskytla rodina Rodáková:

Jozef sa narodil 24. mája 1935 v Livove pri Bardejove ako šieste dieťa z ôsmich veriacim rodičom. Detstvo a mladosť prežil v pohnutých udalostiach vojny a povojnových časoch.

V roku 1965 sa oženil s Vlastou Janákovou. Presťahoval sa do Partizánskeho za manželkou, s ktorou spolu vychovali tri dcéry: Vlastu, Jarmilu a Moniku.

V roku 1980 uveril v Pána Ježiša Krista a s celou rodinou sa vydal za Ním s túžbou slúžiť Mu a zvestovať radostnú zvesť o spasení všetkým vo svojom okolí. Svedčil o Pánovi Ježišovi mnohým ľuďom a tým, ktorí uverili cez jeho svedectvo, sa s láskou intenzívne venoval. Pán jeho službu požehnal aj tým, že Ho prijalo až 14 ľudí.

Pána Ježiša spoznával v spoločenstve veriacich v Partizánskom, od roku 1990 patril do Kresťanského zboru v Zemianskych Kostoľanoch, v ktorom zotrval až do presťahovania sa do Trenčína. Mnoho rokov zasvätil službe v zhromaždení kresťanov v Zemianskych Kostoľanoch a v Hornej Vsi. Posledným spoločenstvom veriacich, ktoré navštevoval, bol Kresťanský zbor v Púchove. Spolu s manželkou radi rozdávali „letáčiky“ v Zemianskych Kostoľanoch a potom v Trenčíne (niekoľko tisíc).

Na prvom mieste v jeho živote bol Pán Ježiš Kristus. Mal však veľmi rád svoju manželku, svoje dcéry, ich manželov a vnúčence. Záležalo mu na ich raste viery a radosti zo spasenia.

Spracoval JÁN ČÍŽ