Dnes je

Verš pro tento týden

Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti.

Rimanom 12,10

Čtení pro dnešní den

Rubriky



Rubrika: Ze zahraničí

Rast Cirkvi v Číne – Božie dielo



Keď som prvý raz navštívil Čínu v roku 1973, neboli tu žiadne viditeľné zbory Cirkvi. Po roku 1952 boli všetci misionári vyhnaní. Potom nasledovali dve desaťročia prenasledovania kresťanov. To vyvrcholilo „kultúrnou revolúciou“ vodcu Mao-ce-tunga, ktorá vybuchla a rozšírila sa po Číne od roku 1966. Niekoľko posledných zborov bolo zavretých. Biblie boli spálené, pastori poslaní do pracovných táborov a kresťania zahnaní do podzemia.

Po Maovej smrti v roku 1976 sa krajina začala otvárať a zmenila svoju ultraľavicovú politiku. V roku 1979 som sa vrátil do Pekingu a bol som svedkom otvorenia niekoľkých zborov. Komunistická strana sa rozhodla povoliť „prísne kontrolovanú slobodu náboženského vyznania“. Súčasne boli otvorené kostoly, mešity a iné chrámy a mohli sa v nich vykonávať náboženské činnosti. Náramná chudoba a nekončiace politické kampane Maovej vlády spôsobili duchovný hlad v mnohých srdciach. Na Západe mnohí vedia o dych vyrážajúcom hospodárskom raste Číny za posledných 30 rokov. Ale málokto vie o ešte úžasnejšom duchovnom prebudení a raste Cirkvi v tejto najľudnatejšej krajine.

V roku 1949, keď uchopila moc komunistická strana, bolo tu asi 1 milión nekatolíckych kresťanov v rôznych denomináciách a okolo 3 milióny katolíkov. Teraz vládne štatistiky udávajú, že je tu okolo 70 miliónov protestantov a približne 12 miliónov katolíkov. Tieto údaje sú pravdepodobne podhodnotené a nezahrnujú milióny kresťanov, ktorí nechcú byť štátom registrovaní a kontrolovaní a zhromažďujú sa v takzvaných „domových zboroch“. Je možné, že skutočný počet protestantských kresťanov je okolo 100 miliónov. Tieto udivujúce čísla sú dôkazom ohromného duchovného prebudenia, pravdepodobne najväčšieho v 2000-ročnej histórii Cirkvi.

Za uplynulých 40 rokov mal som prednosť byť jeho svedkom a zdokumentovať ho. Navštevoval som biblické školy, zbory a kresťanov z registrovaných i neregistrovaných zborov takmer vo všetkých čínskych provinciách. Všade som bol svedkom skúšok a prenasledovania, ktoré na mnohých miestach pokračuje až doteraz. Ale zároveň som bol svedkom vrúcnej viery v Ježiša Krista i túžby a snahy zvestovať Jeho evanjelium ľuďom.

Keď boli v roku 1952 misionári vyhnaní z Číny novou komunistickou vládou, začalo z jej strany neľútostné prenasledovanie kresťanov. Verní pastori boli vypudení zo zborov, uväznení, mučení aj zavraždení. Mnohí evanjelikálni vodcovia boli poslaní do pracovných táborov aj na 20 rokov. Mnohé zbory boli vládou zavreté a zmenšené ostatné boli vystavené politickej propagande.

Štát založil pre protestantov Trojsamovlastenecké hnutie (TSVH), aby cezeň všetky zbory kontroloval, prenikol do nich a napokon ich zničil. Medzi rokmi 1966 a 1979 neboli v Číne verejne otvorené žiadne nové zbory. Verní kresťania sa schádzali vo veľmi malých skupinách a mali veľmi málo Biblií. V tejto veľmi silno spolitizovanej spoločnosti mohli sa kresťania spoliehať iba na Boha.

V ťažkej skúške neľútostného prenasledovania zrodilo sa po roku 1970 hnutie „domových zborov“. Pád maoizmu v roku 1976 spôsobil nezmerný duchovný hlad. „Domové zbory“ sa vyznačovali priľnutím k biblickým pravdám, vrúcnymi modlitbami a horlivým, neraz draho zaplateným svedectvom.

V roku 1979 boli otvorené prvé zborové budovy v rámci TSVH. Dá sa chápať, že mnohí kresťania, čo trpeli, hľadeli podozrievavo na štátom kontrolované zbory. Výsledkom toho je, že zbory v Číne žijú a pôsobia dodnes vo dvoch odlišných útvaroch: ako „otvorené zbory“ v rámci TSVH a „uzavreté domové zbory“ (z hľadiska štátu – nie vo vzťahu k ľuďom), hoci mnohé z nich v súčasnosti pôsobia otvorene na verejnosti, aj keď nezákonne. Je veľkou iróniou i veľkým svedectvom, že po 30 rokov veľká väčšina zborov v oboch skupinách sú zbory evanjelikálnych kresťanov. Veľkou iróniou je, že všetko úsilie strany a štátu zničiť tieto zbory alebo aspoň zaviesť do nich liberálnu novokomunistickú teológiu zlyhalo. A veľkým svedectvom je, že čisté evanjelium a nie jeho zriedené verzie (také časté na Západe), zaručilo nielen prežitie Cirkvi v Číne, ale i jej stonásobný rast.

Liberálna teológia TSVH, ktoré robí kompromisy s komunistickým režimom, nemá pre čínskych kresťanov príťažlivosť. Úsilie teologických liberálov uviesť ju do zborov zlyhalo. Čínski kresťania sú neoblomne konzervatívni vo svojej teológii: pevne sa držia učenia o kríži, božstve a zmŕtvychvstaní Krista, aj úplnej inšpirácie a autority Biblie. Toto jej učenie je rozhodujúce pre ich vieru.

Spoločnou črtou zborov vo veľkomestách je, že v každom z ich viacerých nedeľných zhromaždení sa schádza viac než 1000 ľudí. Je v nich mnoho mladých ľudí: študentov a absolventov vysokých škôl i podnikateľov, ktorí ich horlivo navštevujú. Majú Biblie vo svojich prenosných počítačoch, do ktorých si píšu poznámky z kázní. Mnohí kresťanskí továrnici umožňujú zamestnancom pravidelné biblické štúdium vo svojich budovách. Besiedky a práca s mládežou, ktoré boli predtým zakázané, sú dnes vo väčšine zborov obvyklé. V súčasnosti je v Číne viac ako 400 kresťanských kníhkupectiev a rozvíja sa i vydavateľská činnosť, hoci je cenzurovaná.

Vo veľkomeste Wenzhou a veľmi prosperujúcej provincii Zhejiang na juhovýchode Číny oproti Taiwanu, zažili kresťania počas Maovej éry mimoriadne prenasledovanie. Jeho cieľom bolo úplne tu zničiť kresťanstvo a urobiť z provincie „zónu ateizmu“, v ktorej by neostala ani stopa po kresťanstve. V druhej polovici 19. storočia sem evanjelium priniesol George Stott, jednonohý Škót, v rámci Čínskej vnútrozemskej misie. Jeho čínsky spolupracovník bol tiež telesne postihnutý. Z ich malých začiatkov Boh urobil zázrak svojej zvrchovanej milosti. V tomto meste s 8 miliónmi obyvateľov je v tomto čase viac než 2500 registrovaných zborov. V okolitej krajine sa dvíhajú z ryžových polí mnohé veľké novoklasicistické budovy, v ktorých sa zhromažďujú tisíce kresťanov. Sú tu tiež tisíce neregistrovaných zborov, mnohé z nich s vlastnými veľkými budovami. Viac než 1 milión ľudí, 12 % z celkového počtu obyvateľov, sú evanjelikálni kresťania. Pre porovnanie: nieto žiadneho veľkomesta v Európe, kde by ich bol taký ich počet alebo zastúpenie.

Mesto Wenzhou sa stalo známym ako „Jeruzalem Číny“ a kresťania z neho sa zapojili do silnej a účinnej evanjelizácie v celej Číne. Založili nové zbory aj v mestách viac než 1600 kilometrov vzdialených od Wenzhou, ako som toho mohol byť svedkom pri mojej návšteve Čonggingu na západe Číny. Ale kresťania z Wenzhou založili zbory i v zahraničí, v Taliansku a Španielsku a pôsobia v Ázii aj na Blízkom Východe.

Mnohí čínski kresťania túžia splatiť svoj dlh voči misionárom, ktorí im priniesli evanjelium tým, že ho zanesú „späť do Jeruzalema“ cez ťažko zasiahnuteľné moslimské krajiny v Strednej Ázii a na Blízkom Východe.

Hoci toto hnutie bolo nerealisticky propagované asi pred dvadsiatimi rokmi, terajší čínski kresťania sa podujali vykonávať vážnu medzikultúrnu prípravu a mnohí už odišli s týmto zámerom do Egypta, Pakistanu a iných krajín. Z Božej prozreteľnosti sú tu veľké plány na novú „hodvábnu cestu“, ktorá spojí Čínu so Strednou Áziou a Blízkym Východom a tiež čínske hospodárske a obchodné činnosti v Afrike. Tie sa môžu stať cestou pre veľký príspevok čínskych kresťanov k svetovej misii neskôr v tomto storočí.

Udivujúci rast Cirkvi v Číne vystrašil komunistické vrchnosti, osobitne tie, čo patria k ľavému krídlu marxistickej ideológie. Vládne výskumy ukázali, že rast protestantských zborov je podobný rastu týchto zborov v Južnej Kórei počas minulých desaťročí. Tam sa najmenej štvrtina obyvateľstva stala kresťanskou. Výskumníci varovali, že počet kresťanov v Číne za dve alebo tri desaťročia môže dosiahnuť 300 miliónov.

Možno aj pre toto varovanie miestna vláda vo Wenzhou začala mohutnú protikresťanskú kampaň odstraňovania veľkých červených krížov na kresťanských kostoloch. Do konca roka 2015 ich odstránili viac než 1100. A niekoľko veľkých chrámov bolo úplne zbúraných. Keď som bol naposledy v Číne, videl som fotky, na ktorých polícia brutálne bila kresťanov, čo sa snažili pokojnou demonštráciou zabrániť búracím oddielom vstúpiť do areálu ich chrámu. Takéto akcie sú zo strany vlády varovaním pre kresťanov a majú im pripomenúť, kto má v Číne politickú moc.

Za 35 uplynulých rokov prežila Cirkev v Číne pozoruhodný rast a postupné zlepšovanie slobody verejného uctievania Boha a evanjelizácie. Avšak nové vedenie štátu stále zväčšuje svoj svetový vplyv a presadzuje nový nacionalizmus. V takomto zameraní toto vedenie vidí kresťanstvo ako cudzie, podvratné a nebezpečné. Nedávne udalosti vo Wenzhou ukazujú, že Cirkev sa nikdy nesmie stať triumfalistickou, pýšiacou sa počtom a veľkými budovami. Starší kresťania, ktorí prežili temné roky prenasledovania za vlády Maa, mi povedali, že nutne neľutujú tlak, ktorý teraz prichádza na Cirkev v Číne. Vidia ho skôr ako potrebný, aby zostala zameraná na pokorný život podľa evanjelia a na účinné svedectvo Kristovej moci v rýchlo sa meniacej čínskej spoločnosti. Modlime sa za Cirkev v Číne a za čínskych kresťanov!


TONY LAMBERT

Z Echoes 2-2016

preložil JÁN HUDEC



Ostravski Webdesign | Webové stránky zdarma od BANAN.CZ | přihlásit se

xTento web používá soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.