Dnes je

Verš pro tento týden

Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti.

Rimanom 12,10

Čtení pro dnešní den

Rubriky



Rubrika: Ze zahraničí

Santali v Indii

Môj otec, William Walker, mal veľkú náklonnosť k Santalom. Žil medzi nimi 11 rokov a napísal doktorskú prácu o ich Príbehu stvorenia. Vždy sa snažil nájsť najlepší prístup, ako sa priblížiť k týmto pôvabným a bystrým ľuďom. Túžil, aby prekypujúca Božia láska premohla v nich hlboko usídlený strach, oslovila ich zmysel pre ľudskú stratenosť a uspokojila ich túžby po harmónii a radosti, ktoré sú tak výrazne vyjadrené v ich kultúre.

Pieseň o stvorení

Môj otec prišiel prvý raz do Indie ako mladý muž v roku 1947, práve pred získaním jej nezávislosti. Pre jeho schopnosť naučiť sa cudzie reči ho požiadali, aby sa naučil reč Santalov a stal sa Kristovým svedkom medzi nimi.

Jedna časť santalskej tradície, ktorá ho veľmi zaujala, bol ich Príbeh stvorenia. Ten ich vyzýval, aby pamätali na svoj pôvod a bol spievaný ako pieseň počas ich slávností v priebehu roka. Pieseň rozprávala príbeh o stvoriteľovi, darcovi života a svetla, ktorý sa volal Kando. Vravel, že oni sa od neho nešťastne odcudzili a upadli do zmätkov. Ale predsa, že v ich srdciach zostalo svetielko spomienky na domov u neho a túžba navrátiť sa k nemu, byť zase spojení s ním v domove a harmónii.

Santalská Pieseň o stvorení opisuje ľudí ako vyliahnutých z dvoch vajec. Ako vtáci sú občanmi dvoch svetov: viditeľného a neviditeľného, zeme a vzduchu. Podľa príbehu, Maran Buru, hlavný bonga (zlý duch) patriaci k Santalom, zviedol ich z dobrej cesty. Teraz túžia nájsť cestu naspäť do svojej domoviny na východe, kde žije ich dobrosrdečný, slnku podobný stvoriteľ a je všetko dobré.

Nateraz Maran Buru je ich vládcom a s ním mnohí ďalší bongovia. Blaho obce závisí od ich pravidelného uspokojovania obeťami, ktoré zaisťujú, aby bongovia neboli na nich nahnevaní. To spolu so strachom pred začarovaním pôsobí Santalom veľa starostí.

Z ich Príbehu stvorenia môžeme ľahko vidieť, ako môžu byť Santali pritiahnutí k Ježišovi Kristovi. On, ako každý santalský dedinčan, je Hor hopon – Syn človeka. Bol chudobný ako oni, naučil sa pracovať rukami, bol priateľom zaznávaných a rozprával básnické príbehy odvodené zo života vôkol Neho, aby opísal druh spoločnosti, ktorú chce Stvoriteľ ustanoviť. On nám rozumie, lebo bol jedným z nás. Jeho smrť a zmŕtvychvstanie ukazuje nám cestu naspäť do domova.

Môj otec veril, že by nebolo vhodné kázať Santalom obvyklé kázne. Radšej zvolil spôsob prejavu blízky santalskému cíteniu: rozprávanie príbehov, dramatizované a v piesňach.

História a kultúra Santalov

Kmeňové skupiny v Indii, nazývané Adivasis (pôvodní obyvatelia), tvoria tu asi 10% všetkého obyvateľstva (1,3 miliardy). Santali sú najväčšou z 275 takýchto skupín. Ich sídla sú rozptýlené v lesných oblastiach a na náhorných plošinách, ktoré sa rozprestierajú od Nepálu a západného Assamu na severe, cez Jarkhand a západné Bengálsko, potom cez pás strednej Indie a juh k Orisse.

Santali sú zaznamenaní ako jedna zo zvlášť zraniteľných skupín v Indii. Nie sú súčasťou hinduistického kastového systému. Organizácia a správa ich dedín sa líši od veľkej väčšiny ostatných. Santalská kultúra je zväčša ústna. Žijú často ako nájomní roľníci a ako takí sú vykorisťovaní bohatými majiteľmi pozemkov a úžerníkmi, od ktorých si v núdzi požičiavajú peniaze.

Santali prišli do pozornosti západného sveta za ich vzbury v roku 1856, keď v západnom Bengálsku 30 000 z nich, vyzbrojených lukmi a šípmi, pochodovalo ku Kalkate, aby predložili svoje žaloby generálnemu guvernérovi Indie. Ich výsledkom boli zákony, ktorých cieľom bolo ochrániť ich práva a územia, ktoré boli odvtedy známe ako Santal Parganas (Santalské teritóriá), určené ako oblasti pre nich. Následne britská vláda povzbudila misionárov a iných ľudí, aby prišli a žili medzi nimi.

Santali mali povesť ľudí dobrosrdečných, pokojamilovných, úctivých a milujúcich život. Ich dediny sú zväčša malé, sústredené a dobre organizované. Žijú v priateľských vzťahoch so svojimi nesantalskými susedmi.

Santalské ženy majú rady svetlé a zdobené oblečenie. Ich láska k pestrým farbám a ozdobám sa ukazuje aj v ich domoch. ktoré sú čisté i vhodne a krásne vyzdobené. Obvykle sú umiestnené na oboch stranách cesty. Ich múry sú z tyčí a hliny a strechy sú pokryté slamenou krytinou. Nástenné fresky znázorňujú výjavy zo života ich dediny, vrátane spevov a tancov, roľníctva a poľovačiek.

Santalskí chlapci sa cvičia poľovať s lukmi a šípmi. Poľovná sezóna – podobne ako všetky slávnosti – je sprevádzaná mnohými oslavami so spevmi a tancami aj s varením a pitím domáceho ryžového piva. Santali majú radi spoločné stretnutia a ich spoločný život je riadený jasnými pravidlami vzájomného správania. Tieto pravidlá berie veľká väčšina z nich vážne.

Piesne, príbehy a hádanky sú v kultúre Santalov hojné a ich reč je plná slovných obrazov. Santali sú veľmi muzikálny ľud: skladajú piesne o všeličom a hrajú na mnohých hudobných nástrojoch, najviac na bubnoch.

Misia

Prvá západná misia medzi Santalmi začala v polovici 19. storočia. Konali ju americkí baptisti, misionári z anglikánskej, škótskej presbyteriánskej aj zo škandinávskej evanjelickej cirkvi. Po mnohé desaťročia sebaobetavej práce misionári vybudovali a udržiavali medzi nimi školy a zdravotnícke zariadenia a napĺňali duchovné a kultúrne a sociálne potreby santalského ľudu. Dnes kresťanskí Santali poznávajú, ako boli ich životy zveľadené v každom ohľade, keď prijali a nasledujú Krista.

Modernizácia

Hoci Santali majú prevažne ústnu kultúru, mnohé školy sú teraz otvorené pre santalské deti. Santalská reč bola preštudovaná a jestvuje v písomnej podobe. Avšak prejavuje sa tiež stále pnutie medzi vyučovaním, ktoré vyžaduje abstraktné myslenie a medzi tým, aký je santalský spôsob života, založený na prírode, pružný a obdarený praktickou rozumnosťou a zručnosťou.

Modernizácia poškodila životné prostredie Santalov najmä odlesnením veľkých plôch na ich území, ale aj prílevom pre ich muzikálne uši nezvyklých, tvrdých a ťažkých zvukov, ktoré narušili pokojný život ich dedín. Narušila sa aj ich súdržnosť, keď mladší Santali odchádzajú za prácou do miest, tovární či na železnici.

Okrem toho je tu stále ovplyvňovanie Santalov, aby prijali hinduizmus, ale i zo strany iných náboženstiev. Toto sú všetko výzvy, ktorým sa Santali nemôžu vyhnúť a od ich odpovedí na ne závisí budúcnosť ich dedín a života.

Santalské zbory

Santalskí kresťania tvoria približne 35 % príslušníkov bratských zborov v Jarkhandskej oblasti a mnohí z nich sú v nich vodcami. Z 15 bratských zborov v severnej Indii pochádza 25 plnočasových pracovníkov. Avšak stať sa kresťanom a pripojiť sa k zboru Cirkvi nie je pre mnohých Santalov vôbec ľahká voľba. Ľudia v dedinách žijú a prospievajú komunitným spôsobom života. Ako to vyjadril jeden Santal: „My všetci sa chceme stať kresťanmi jedného dňa, keď to budeme môcť urobiť spoločne.“ Keď niektorí Santali vyznajú, že patria Kristovi, už sa nezúčastňujú na obetiach bongom a na spevoch a tancoch počas slávností, ktoré sú s nimi spojené. Kresťanskí Santali často nemôžu čerpať vodu z dedinského rybníka ani sa zúčastňovať na pohreboch svojich neveriacich príbuzných pre pohanské zákazy alebo rituály, ktoré sú s tým spojené. Takéto oddelenie je o to bolestnejšie, že je im vrodené a v nich pestované vedomie spolupatričnosti k santalskej komunite. Títo kresťania však majú mnoho jedinečného a krásneho, čím môžu obohatiť život zborov Cirkvi.

Evanjelista Joseph Šah mi nedávno napísal: „Vrátil som sa z Malady, kde sme mali nádherný čas služby v santalských dedinách, Pracovali sme medzi približne 6500 ľuďmi a z nich asi 1250 osobne prijalo Pána Ježiša. Počuli sme výzvu podobnú výzve Macedónca (apoštolovi Pavlovi v knihe Skutkov – pozn. prekl.). Títo ľudia mali veľké očakávania, čo sa týka našej pomoci. Začali sme sa modliť a uvažovali sme, ako ich zasiahnuť evanjeliom. Srdce nášho Uja (Williama Walkera) bilo pre nich, a to najlepšie, čo sme mu mohli povedať, keď sme ho stretli, bolo, že môžeme pokračovať v práci, ktorú nám ukázal.“

Je veľká potreba ďalších ľudí, čo by milovali Santalov a rozumeli im, aby sa zasvätili zvestovaniu evanjelia Ježiša Krista týmto ľuďom.

Prosba o modlitby

• za santalský ľud, aby jeho príslušníci poznali, akú veľkú hodnotu majú pred Bohom a ako im aj všetkým ľuďom vyšiel skrze Krista v ústrety k záchrane,
• za Santalov, aby verili, že keď sa zveria Kristovi ako Pánovi vesmíru, vyslobodí ich od strachu pred bongami (zlými duchmi),
• za lásku, múdrosť a povzbudenie pre tých, čo sa zasvätia zvestovaniu evanjelia Santalom,
• aby santalskí veriaci boli veľkodušne prijatí v zborových spoločenstvách.

 


DOROTHY PLATER

Z Echoes, Január 2016

preložil a upravil JÁN HUDEC

Autorka je dcéra misionárov a narodila sa v Santalskom teritóriu.



Ostravski Webdesign | Webové stránky zdarma od BANAN.CZ | přihlásit se

xTento web používá soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.