Rubrika: Ze zahraničí

Ťažký údel kresťanov

na Blízkom východe

Aj predtým neľahký údel kresťanov na Blízkom východe sa podstatne zhoršil od takzvanej „Arabskej jari“. Tá začala v Tunisku a rozšírila sa po celom regióne v roku 2011. Jej dobré účinky už iba doznievajú, lebo islamistické skupiny zaplnili mocenské prázdno, čo vzniklo odstránením silných totalitných politických vládcov. Tí v minulosti chránili kresťanov a iné menšiny. I keď v Tunisku, Egypte a Líbyi boli nastolené „demokraticky zvolené“ vlády, aj tu prevláda stále politická nestabilita a násilie. Kresťania ako zraniteľná menšina sú v celom regióne vystavení prenasledovaniu. To má za cieľ odstrániť kresťanstvo z islamských krajín a umlčať evanjelium, ktoré sa tu hlásalo od doby apoštolov dve tisícročia.

SÝRIA – islamský džihád

Táto krajina, susediaca so štátom Izrael, bola najkritickejšie zasiahnutá revolučným hnutím. To, čo začalo ako ľudové povstanie proti prezidentovi Bašárovi Asadovi, ukradli islamské milície s rôznym stupňom extrémizmu. Tie teraz bojujú proti vládnym vojakom, ale i jedny proti druhým. Na ich strane bojujú tisíce islamských džihádistov (bojovníkov „svätej vojny“) z viacerých krajín Ázie i Európy. Kresťania, ktorí nechcú bojovať ani na jednej strane, sa ocitli v paľbe medzi nimi. Ako vojna pokračuje, sú stále viac ohrození. Islamisti ich zabíjajú, unášajú a v lepšom prípade vyháňajú z ich domovov. Ničia ich kostoly a modlitebne aj ich príbytky. Státisíce ich ušli do susedných krajín a ďalšie státisíce sú utečencami vo vlastnej krajine.

Pred „Arabskou jarou“ Sýria bola jednou z najlepších krajín pre kresťanov na Blízkom východe. Prenasledovaní kresťania, utekajúci z Iraku a iných krajín, tu nachádzali útočisko. Ale teraz islamskí ozbrojenci vyháňajú samotných sýrskych kresťanov z krajiny, v ktorej kresťania žili dve tisícročia.

21. marca 2014 zaútočili tri islamské ozbrojené skupiny na čisto kresťanské arménske mesto Kessab. Zabili asi 100 kresťanov, z ktorých 13 sťali, vylúpili a zapálili ich kostoly a domy. Okolo 2000 kresťanov ušlo pred nimi pre záchranu svojich životov. Takmer všetkých 60 000 kresťanov z mesta Homs bolo z neho vyhnaných. Iba niekoľko starých kresťanov tam zostalo a tých držali povstalci v meste ako ľudské štíty, čo ich mali chrániť pred útokmi vládnych vojsk. Kresťania boli prinútení utiecť i z malého mesta Malaula, historického centra kresťanstva. Jeho kresťanskí obyvatelia ešte stále hovorili po aramejsky – rečou, ktorou hovoril Pán Ježiš a Jeho súčasníci. A v meste Raqqa po jeho dobytí džihádisti zaviedli islamské právo šaria a kresťanom v ňom dali ultimátum: obrátiť sa k islamu, alebo platiť poddanskú daň džizja a dodržiavať obmedzenia dané šariou, alebo byť popravení.

EGYPT – obete revolúcie

V Egypte, kde kresťania tvoria približne 10-percentnú menšinu, stali sa po páde prezidenta Mursího v júli 2013 terčmi útokov Moslimského bratstva. Vypuklo a dosiaľ tam prebieha nevídané násilie proti nim. Stali sa obeťami revolúcie. Viac než 80 kostolov a modlitební bolo vylúpených a poškodených alebo aj zapálených a zničených a podobne i desiatky budov kresťanských škôl, obchodov a podnikov aj domov kresťanov. Nová ústava z januára 2014 dáva kresťanom po prvý raz určité práva a slobody, ktoré predtým nemali, napríklad právo postaviť si, rekonštruovať alebo opravovať cirkevné budovy.

Ale hnev islamistov je stále obrátený proti kresťanom. 28. marca mladá kresťanská žena Mária Sameh George bola brutálne zavraždená, keď podporovatelia Moslimského bratstva zaútočili na kostol na predmestí Káhiry. Stalo sa to v priebehu jej charitatívnej činnosti, keď sa starala o starých a chorých ľudí. Pri tomto útoku boli zabití aj traja ďalší kresťania.

LÍBYA – hon na kresťanov

Značné množstvo egyptských kresťanov prišlo hľadať prácu do susednej Líbye. Ale po „Arabskej jari“ je tu ich život ohrozený. Islamisti tu uskutočňujú vražednú kampaň, ktorej cieľom je „vyčistiť“ krajinu od nich. Vyhľadávajú ich ako poľovné psy a keď ich nájdu, zabíjajú ich. To sa deje najmä v okolí mesta Benghází na severovýchode krajiny, kde sú islamisti veľmi silní. Len v máji 2014 tu bolo zabitých 10 egyptských kresťanov.

Po najhoršom útoku 24. februára boli nájdené telá siedmych mladých kresťanov na pláži pri Benghází. Ruky im zviazali za chrbtom a potom ich zastrelili. Boli unesení v noci z budovy, kde boli ubytovaní. Islamistickí ozbrojenci nasprejovali na túto a okolité budovy nápis, v ktorom sľubovali 10 000 líbyjských dinárov (6283 eur) tomu, kto im udá na okolí žijúcich kresťanov.

IRAK – útek kresťanov

Agentúra OSN pre utečencov nedávno odhadla, že okolo 850 000 kresťanov (z približne 1,2 milióna) opustilo Irak od invázie USA v roku 2003. Po nej nasledovali hrozby a vraždy kresťanov. Po desať rokov namiesto mieru a demokracie prebiehali tu vražedné útoky sunnitov proti šiitom a kresťanom aj ich zabíjanie ozbrojencami z al-Káidy. Po dobytí Mosulu a ďalších miest džihádistami „Islamského kalifátu“ v júni 2014 počet utečencov (vrátane moslimov) prekročil 1,5 milióna.

Ohrozená budúcnosť kresťanov

„Arabská jar“ bola na začiatku veľmi vítaná a pozdravovaná v západných krajinách. Videli tam v nej svitanie slobody pre diktátormi dlho utláčané národy na Blízkom východe a v Severnej Afrike. V skutočnosti však doširoka otvorila brány bezuzdnému islamskému extrémizmu, ktorý ohrozuje budúcnosť kresťanstva v regióne.

Niekoľko známych starších osobností, medzi nimi princ Charles, jordánsky kráľ Abdulláh a barónka Warsi (ministerka pre vierovyznania a komunity v UK), začalo upútavať pozornosť svetovej verejnosti na kritické položenie kresťanov na Blízkom východe. Ale môže byť už príliš neskoro. David Cameron (britský premiér) na veľkonočnej recepcii pre predstaviteľov cirkví tohto roku povedal: „Je skutočnosťou, že kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete. Musíme sa postaviť proti prenasledovaniu kresťanov a iných náboženských skupín kdekoľvek a kedykoľvek môžeme.“

Počet kresťanov na blízkom východe klesal už pred „Arabskou jarou“. Ale pokračujúce prenasledovanie ich núti utekať viac a viac z ich historických krajín, kde žili ich predkovia už takmer 2000 rokov. S výnimkou Libanonu a Jordánska, kde im poskytujú útočisko, inde ho ťažko nachádzajú.

Štátne prenasledovanie

V iných častiach Blízkeho východu okrem násilia islamistických ozbrojencov znášajú kresťania priame prenasledovanie zo strany štátu alebo skrze provinčné a miestne vrchnosti. V Iráne ani po zvolení takzvane „umierneného“ prezidenta Hassana Ruhániho nedošlo k zmierneniu tohto prenasledovania. V marci vyjadrila komisia OSN pre ľudské práva „vážne obavy“ o stav ľudských práv v tejto krajine. Len v januári bolo uväznených najmenej 42 kresťanov. 35 z nich bolo obvinených z účasti a činnosti v domových zboroch, ktorú štát považuje za nezákonnú.. Za to boli odsúdení na 1 až 10 rokov väzenia.

Prenasledovanie kresťanov je ešte prísnejšie v Saudskej Arábii, ktorá je jedným z najdiktátorskejších štátov na svete. Pracuje v nej značné množstvo zahraničných robotníkov–kresťanov. Kráľovský diktátorský režim nepripúšťa náboženskú slobodu. Občania krajiny sú povinní dodržiavať najprísnejšiu formu sunnitského islamu – vahábizmus. Za odstúpenie od neho či „rúhanie sa“ proti nemu je trest smrti. Nejestvuje tu žiadny cirkevný zbor a niekoľko málo kresťanov musí svoju vieru praktizovať v úplnej skrytosti.

Vedomie spolupatričnosti

Mnohí kresťania v Európe a Amerike nemajú vedomie o kritickom položení svojich bratov a sestier na Blízkom východe. Sčasti je to spôsobené aj tým, že mienkotvorné médiá nepodávajú o ňom správy. Naši bratia a sestry na Blízkom východe potrebujú naše modlitby a praktickú pomoc v ich núdzi. Splácajme ako môžeme túto našu podlžnosť voči nim!

Z Echoes, jún 2014

preložil JÁN HUDEC