Rubrika: Biblické úvahy

Pavol a Timotej

Dve generácie. Niekedy sa hovorí, že pri dvoch generáciách prichádza aj ku krízam. V prípade veľkého apoštola Pavla a o generáciu mladšieho Timoteja sa nič také nestalo. Ako je to možné? Veď aj vtedy pôsobil Satan, zlý svet a telo. Vonkajší a v Cirkvi aj vnútorní nepriatelia. Predsa však pri vedení Svätým Duchom bola medzi Pavlom a Timotejom vzácna symbióza.

Z biblických a historických prameňov sa dozvedáme, že veľký apoštol pohanov – Pavol, pôvodným menom Saul (Šavol) pochádzal z Tarzu v Cilícii a narodil sa niečo pred rokom 10 po Kristu. Jeho otec, pravoverný Žid z kmeňa Benjamínovho a prívrženec strany farizejov, bol pravdepodobne obchodníkom a vplyvným mešťanom. Preto si aj nadobudol rímske občianstvo, ktoré zdedil aj syn Saul a od mladosti používal aj rímske meno Pavol. Najprv študoval farizejskú teológiu v rodnom Tarze a neskôr v Jeruzaleme v známej škole rabína Gamaliela. Ovládal hebrejčinu, aramejčinu a aj gréčtinu, ktorá bola vtedy významným komunikatívnym jazykom. Vo farizejskom zákonníckom prostredí si celkom samozrejme osvojil ducha nenávisti oproti vtedy sa rodiacemu kresťanstvu. Bol pri kameňovaní diakona Štefana a z poverenia veľkňazov sa vybral perzekvovať kresťanov do Damasku. Počas tejto cesty sa mu postavil do cesty samotný Pán Ježiš a – Saul sa k nemu predivne obrátil. Stalo sa tak na jar, okolo roku 36 n. l., teda 3 roky po ukrižovaní, smrti a vzkriesení Pána Ježiša Krista. V Damasku bol pokrstený a potom sa 3 roky pripravoval na prácu najväčšieho evanjelizátora v histórii v severozápadnej Arábii (Gal 1,7).

Najskôr v Damasku a neskôr i v Jeruzaleme ho prijali apoštoli Peter, Jakub a posol jeruzalemského zboru Barnabáš. V rokoch 45 až 57 podnikal spolu s Jánom Markom, Barnabášom, Lukášom, Sílasom a mladým Timotejom tri známe misijné cesty, kedy sa evanjelium dostalo aj k nám, do Európy a Ríma. Počas týchto často nebezpečných ciest prežil veľa útrap a prenasledovaní zo strany Židov, ale aj Grékov a Rimanov. Napriek tomu založil veľa kresťanských zborov skoro v celej Malej Ázii a vo veľkej časti Grécka.

Bol nesmierne činný v oblasti literárneho diela. Z jeho pera sa nám zachovalo 16 listov (epištol), ktoré patrili jednak celej skupine zborov a jednak jednotlivcom. Práve dva listy spolupracovníkovi Timotejovi sú mimoriadne vzácne. Pavlove listy sú jednoznačne kristocentrické a obsahujú vlastne celú novozákonnú teológiu. Listy boli písané po grécky (tzv. reč koiné).

Apoštola napokon rímsky senát cisára Nera odsúdil na trest smrti v lete roku 67 n. l. a bol sťatý pri Aqane Salviae blízko Ríma.

Timotej (Timoteos) pochádzal zo zbožnej rodiny v maloázijskej Lystre. K Pánu Ježišovi ho viedli už mama a stará mama. S apoštolom Pavlom sa spoznal už počas prvej misijnej cesty (na druhej v Sk 16,1-3 bol už osvedčeným služobníkom) a potom ho stále verne sprevádzal až do jeho tragického skonu v Ríme. Apoštol Pavol ho ustanovil za biskupa v Efeze (1Tim 1,3). Podľa podania zomrel mučeníckou smrťou 22. januára 97 n. l. Ubili ho pohania, keď rázne vystúpil proti nemravnostiam, páchaným počas slávnosti na počesť bohyne Artemidy.

A teraz zopár slov ku vzťahu Pavol – Timotej.

„Syn môj milý a verný Pánovi,“ (1Kor 4,17) to je srdečný vzťah staršieho (asi o 20 rokov) a mladšieho. „Vlastný syn vo viere“ (1Tim 1,2) naznačuje, že pre Krista získal Timoteja práve apoštol Pavol. Takýto vzťah nebol prakticky nikdy narušený od začiatku až do konca. Je to veľké poučenie aj pre nás, čo žijeme už v 21. storočí po Kristu. Každý z nás by mal mať ako starší nejakého mladšieho „Timoteja“ a mal by sa mu venovať po celý život. Predovšetkým sú to naše vlastné deti, synovia a dcéry. Ale aj niekto iný, kto sa pomocou našej služby obrátil k Pánovi Ježišovi.

Sám si veľmi dobre pamätám na moje obrátenie „pri nohách“ brata F. J. Křesinu z Prahy a na jeho záujem o môj duchovný rast, kým žil. Z môjho pôsobenia v bratislavskom kresťanskom zbore si pamätám na krásny vzťah brata Milana Hrdinu s Ladislavom Palugom, ktorého ako spolužiaka získal pre Pána. Aj tento vzťah zotrval až do odvolania brata Palugu k Pánovi. Brat Paluga zasa predivne získal pre Pána brata Milana Neklapila, a ten požehnane slúži Božiemu ľudu ako jeho „štatutár“ dodnes.

Takýchto vzťahov je iste mnoho. No sú aj stavy, najmä za „týchto posledných dní“, keď sa vzťahy kazia, objavujú sa bludné učenia, pobyty v hriechu a tak podobne. Kiežby nám bol vzťah apoštol Pavol – Timotej blízky a poučný. Kiežby sme ho prežívali sami v našich rodinách, zboroch a v celej Cirkvi nášho Pána Ježiša Krista, až kým si po ňu nepríde.

JÁN KUČERA