Rubrika: Církev a společnost

Západná cirkev pod tlakom

Kresťania sú najviac prenasledovanou náboženskou skupinou na svete. Podľa údajov organizácie Open Doors „200 miliónov kresťanov zažije prenasledovanie pre vieru tento rok a ďalších 500 miliónov žije v nebezpečnom prostredí.“ „Prenasledovanie kresťanov nie je nová skutočnosť, a predsa je zarážajúce, koľko ich dnes zomiera.“[1]

Keď je reč o cirkvi pod tlakom, okamžite si to spájame s obrazmi násilia a prenasledovania, ktoré znášajú naši bratia a sestry v rôznych kútoch sveta. Je to téma globálneho záujmu a diskutovaná aj v Európe. V januári tohto roka Rada Európy prijala rezolúciu proti anti-kresťanskej bigotnosti. V inej rezolúcii Európskeho parlamentu sú kresťania uznaní za najviac prenasledovanú náboženskú skupinu s viac než 150 000 zabitými každý rok, najmä rukou džihádistov.[2]

Očividne tému útlaku kresťanov spojeného s prenasledovaním si omnoho viac asociujeme so zvyškom planéty než so západným svetom. Túto skutočnosť nemožno poprieť. A predsa cirkev čelí tlaku aj tu, aj keď je omnoho jemnejší a rafinovanejší, no predsa ohrozujúci.

Portrét západu: oblasti vysokého tlaku

Začneme stručný prehľad situácie konštatovaním, že aj na západe existuje fyzické prenasledovanie. Hoci to nie sú rozšírené prípady, fakt je, že sa vyskytujú. V Mexiku v oblastiach ako Oaxaca a Chiapas evanjelikálni kresťania trpia útlak a prenasledovanie od svojho okolia. V krajnom prípade im hrozí aj smrť, ale častejšie je to hmatateľné v každodennom živote, keď im je napríklad zabránené podnikať. Hrozby, fyzické útoky, odpájanie od vodovodu a elektrickej siete patria k metódam, používaným proti tým, čo sa nezúčastňujú na rôznych rituáloch alebo náboženských ceremóniách. V niektorých dedinách nie je dovolené bývať evanjelikálnym kresťanom.[3] V súčasnosti je v Amerike najvážnejšia situácia v Kolumbii. Skupiny ozbrojencov, najčastejšie z drogového biznisu, si berú kresťanov na mušku, lebo evanjelium považujú za hrozbu pre svoje aktivity.

V Európe nemôžeme zabudnúť na svoju históriu, ak nechceme, aby sa opakovala. Evanjelikálna viera tu bola v minulosti potláčaná a prenasledovaná, zvlášť v krajinách, kde si isté vyznanie, hoci i kresťanské, užívalo status štátneho náboženstva. Iný bod tlaku a násilia (možno dnes v Európe najvážnejší) má do činenia s moslimským fundamentalizmom a hrozbou džihádu. Hoci jeho terčom je západná spoločnosť, kresťanské cirkvi v nej zohrávajú veľmi významnú rolu. Je možné, že v budúcnosti sa situácia obráti priamo proti nim.

Tlak, ktorému čelí cirkev na západe, nadobúda nové formy a účinne pôsobí na kresťanov ako zastrašujúci a odrádzajúci faktor proti otvorenému a viditeľnému svedectvu pred svetom:

(1)     Sociálne vylúčenie. Prejavovanie viery je vo verejnej sfére obmedzované a cirkev je vytláčaná do náboženských centier a kostolov. V sekulárnych štátoch – alebo ešte lepšie, v sekularistických – kde je citeľný odpor proti viere, sa toľko proklamovanej tolerancie nedostáva tým, ktorí si dovolia nesúhlasiť s hodnotami a morálnymi postojmi štátu. V iných, tradične katolíckych krajinách, sa môže iba oficiálne náboženstvo pod zásterkou folklóru prejavovať na verejnosti. Nerovný prístup bráni evanjelikálom byť viac viditeľnými pri oficiálnych a verejných podujatiach, napríklad štátnych pohreboch, pri ktorých je ich prítomnosť zatienená.[4]

(2)     Psychologické a intelektuálne vylúčenie. Kresťanská viera je zosmiešňovaná. Táto skutočnosť zvlášť ťažko nesú deti a tínedžeri, ktorí sa cítia zraniteľní kvôli svojmu presvedčeniu. Takzvaný nový ateizmus nielenže ignoruje Boha, ale aktívne sa propaguje reklamou v uliciach a agresívnou protikresťanskou apologetikou. Sekularizmus sa stal doktrínou a napríklad v Katalánsku toto odcudzenie náboženstvu odrážajú aj štatistiky, podľa ktorých dve tretiny mladých ľudí sa hlásia k ateizmu alebo agnosticizmu.

(3)     Zákonné donucovanie. Zákonné predpisy sú na niektorých miestach proti evanjelikálnym cirkvám veľmi tvrdé až do tej miery, že je porušená sloboda vyznania. V niektorých prípadoch boli nasilu zatvorené cirkevné budovy, inde im bolo znemožnené prenajímať si priestory v centrách miest a boli vytlačení na perifériu alebo do priemyselných zón. Hoci nemožno zovšeobecňovať, musíme sa mať na pozore, aby práva, garantované ústavami štátov, neboli porušované.

Obzvlášť vážnym prípadom je obrana heterosexuálneho manželstva a odmietnutie iných modelov manželského spolužitia. Obhajovanie tohto vzoru je dnes považované za diskriminujúce a sudičské.

Ako na to máme odpovedať? Biblický prístup

Ako máme odpovedať na tieto skutočnosti? V prvom rade tak, že si nalistujeme biblické odkazy. K našej téme majú čo povedať texty Jn 15,18 – 16,4.17-33; 1Pt 4,12-19; 2Tim 3,12 a 2Kor 7,5.

V texte z 1. Petrovho listu chcem upozorniť na vyjadrenie, týkajúce sa skúšok: „nebuďte prekvapení“. Cirkvi, ktorým Peter píše, sú pod sústavným tlakom, niekedy vo forme fyzického zneužívania alebo obvinení, ktoré môžu viesť k strate majetku alebo sociálnemu vylúčeniu. Kresťania sú marginalizovaní a nútení žiť ako cudzinci a migranti, nielen v duchovnom zmysle, ale aj v ich sociálnej realite. Z toho dôvodu Prvý Petrov list je jedným z biblických textov, ktoré sa vo väčšom rozsahu zaoberajú utrpením a ukazujú príklad, ktorý treba za takých okolností nasledovať. Čo sa týka listu Timotejovi, ten nám pripomína, že „všetci, čo chcú žiť zbožne v Ježišovi Kristovi, budú prenasledovaní.“ Nie je to nič nové; patrí to k skúsenosti každého veriaceho, ktorý sa usiluje byť verný. A list Korinťanov nás nabáda prežívať takéto skúsenosti s radosťou a spoľahnutím sa na Božiu milosť.

Kľúčové postoje pod tlakom

(1)     Správny kresťanský pohľad na svet a kresťanský život. Musíme pamätať, že sme vo svete, ktorý je v moci zlého. To sa podpisuje na jeho hodnotách. Zvláštnym nebezpečenstvom je, že si pomýlime tzv. kresťanský svet (západný) s kresťanstvom. Tento geografický, politický, sociálny, kultúrny a náboženský priestor nemožno stotožniť s kresťanstvom. Mimochodom, tento pohľad veľká časť sveta odmieta kvôli jeho histórii a odhodlaniu presadzovať svoje názory. Kresťania, vyznávajúci Krista a poslušní jeho učeniu, budú mať často nesúhlasný postoj k západnej etike, dnes zacielenej viac na materializmus a pôžitkárstvo. Preto kresťania v tejto spoločnosti pôjdu proti prúdu, ak budú chcieť obhájiť a žiť svoju vieru.

(2)     Druhým aspektom je odhodlanie (Zj 2,9-10). Kristu vyzýva cirkev v Smyrne: „Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!“ Hodnota toho, čo má Kristus pre nás, vysoko prevyšuje súčasné súženia, čím nás povzbudzuje vydržať do konečného víťazstva pri jeho príchode (1Pt 5,10).

(3)     Pamätajte, že sme činiteľmi a vyslancami pokoja. Peter nás nabáda v tom istom zmysle, aby sme odpovedali v tichosti, s bázňou a dobrým svedomím (1Pt 2,18-25; 3,16). Naším vzorom je Kristus a my máme kráčať v jeho šľapajach; neodpovedať na násilie silou, ale spoliehať sa na Boha a zveriť všetko tomu, čo spravodlivo súdi (1Pt 2,23). Nie sme povolaní usilovať sa o moc a popredné pozície, aby sme sa vyhli utrpeniu; namiesto toho sa máme usilovať o pokoj a spravodlivosť, čo je základným postojom veriacich v okolitej spoločnosti (Jr 29,7).

Prax cirkvi pod tlakom

(1)     Prestaňte sa vyhrážať. (Ef 6,9) Nenásilná, pokojná odpoveď ako odraz Krista, žijúceho v nás, nie je náhodný prejav, ale pôsobenie Ducha.

(2)     Modlitba. Bezpochyby modlitba je vždy podstatným aspektom kresťanského života. Jej viditeľným prejavom je, keď sa rozhodneme nemeniť veci vlastnou silou a prijať fakt, že jedine Boh ich môže zmeniť. Tým je prerušená dynamika násilnej ničiacej odvety (1Pt 2,23).

(3)     Prihováranie sa. Modlitba nevylučuje akciu. Sme tvorcovia pokoja (Mt 5,9) za každých okolností, ako Božie deti. Pokoj, ktorý sa nezrieka pravdy, ale ktorý sa pohybuje v oblasti odpustenia a zmierenia s našimi protivníkmi, napriek vysokým osobným a citovým nákladom.

(4)     Jednota a vedenie, jedna z kľúčových vecí, ktoré uvádza Nová zmluva a jej história. Kedykoľvek bolo prítomné prenasledovanie, pravá cirkev prežívala jednotu. Západná cirkev sa musí hlbšie vnoriť do tejto skutočnosti a prijať utrpenie našich bratov a sestier na iných miestach ako naše vlastné. Cirkev, ktorá si nedáva za cieľ pohodlie alebo pôžitky a nevyžíva sa v irelevantných škriepkach. Príkladné a odhodlané vedenie (1Pt 5,1-4) je jedným z Pánových pokynov trpiacim zborom. Nie výlučne inštitucionálne, ale také, kde služobníci sú pripravení obetovať i svoje životy.

(5)     Cirkev, ktorej záleží na ľuďoch a pravde. Cirkev musí ísť proti zlu, nie proti ľuďom. Pamätajme, že všetci sme hriešnici a všetci potrebujeme Božiu milosť, a preto si nemôžeme dovoliť etnocentrický pohľad na kresťanskú vieru (ako Jonáš). Máme odhaľovať a napomínať zlo, ale aj pracovať pre spravodlivosť. Cirkev, oddaná šíreniu Božieho kráľovstva nebude presadzovať samú seba. Jej presvedčivosť je daná životmi, ktoré premenilo evanjelium.

(6)     Cirkev pod tlakom v skúškach prečisťuje svoju vieru (1Pt 1,7) tým, že sa drží Ježiša ako svojho Spasiteľa, Pána i svoj vzor. Je to podporujúca cirkev, ktorá sa stará o trpiacich bratov a sestry (1Pt 1,22; Heb 13,3). Prenasledovanie môže byť znamením našej vernosti Bohu. Nech nám On dá silu byť vernými a pevnými pri nesení svedectva viery v toho Jediného: Krista.

ELISEO CASAL
Autor je predstaviteľom bratských zborov v Španielsku.
Prednáška odznela na misijnej konferencii IBCM6 v Taliansku.
Preložil PETER KOZÁR