Rubrika: Křesťanský život

Chráň si srdce

Syn môj, dávaj pozor na moje slová, nakloň svoje ucho k mojim výrokom! Nespúšťaj ich z očí, chráň si ich v hĺbke srdca. Veď sú životom pre tých, čo ich nachádzajú, sú zdravím pre celé ich telo. Pri plnej ostražitosti si stráž srdce, lebo z neho vychádza život. Odstráň faloš zo svojich úst a úskočné pery nech sú ďaleko od teba. Nech tvoje oči hľadia priamo, tvoj pohľad nasmeruj pred seba. Vyrovnaj chodník pre svoje nohy a všetky tvoje cesty nech sú isté. Nezaboč doprava ani doľava, odvráť nohu od zla. (Príslovia 4,20-27)

Učiť sa, učiť sa, učiť sa

Pri tejto téme, ktorú považujem sa svoju „srdcovku“, sa budeme držať hlavne knihy Prísloví (ďalšie texty budú z Knihy kráľov, a podobne ako väčšina Prísloví sa týkajú kráľa Šalamúna). Jej pozadím je, že bola napísaná pre mladých mužov (nič proti ženám!) a tí si z nej odnesú dve dôležité veci. Prvá je, že musia byť pripravení učiť sa a že si tú potrebu uvedomujú. Ako učiteľ v biblickej škole si často všímam študentov. V prvej vyučujúcej hodine sa rozhoduje o tom, či chcú počúvať. Ak ich to nezaujme, ďalšie hodiny tam len tak presedia a myslia si: „To nepotrebujem, to už viem.“ Tí sú pre učiteľa stratení; ak ich chce získať, bude si to žiadať výnimočné úsilie. Múdry človek však vie, že ešte nie je hotový a potrebuje sa učiť.

Druhá vec je, že učivo treba reflektovať. Reflexia znamená, že nielen prijmem informáciu (prvý, druhý, tretí bod…), ale že to vyskúšam, diskutujem o tom s druhými, a znova sa k tomu vrátim. Keď som sa oženil, prečítal som si knihu o manželstve a tam bolo všetko vysvetlené. Prvý bod, druhý, tretí… okej, ideme na to! Bol som dobre pripravený – na prvých pár týždňov! Čakali ma roky a roky učenia a reflektovania. Nie som žiadny stroj, a moja manželka už vôbec nie, takže to vzájomné zladenie si žiadalo naozaj veľa času.

Takže mladí muži musia byť pripravení učiť sa a reflektovať, a potom jedného dňa dospieť do bodu, keď si uvedomia, že sú za celý ten proces zodpovední, a ten dobre premyslený krok aj vykonať. Možno aj ty dnes dospeješ k takému rozhodnutiu. Pre mňa s manželkou to nebýva jednoduché. Ale je v tom úžasná sila, keď sa kresťania na niečom zjednotia a rozhodnú a to, čo im leží na srdci, aj urobia.

Čo je srdce

V strede citovaného úseku je verš 23: Pri plnej ostražitosti si stráž srdce, lebo z neho vychádza život. Ako si chrániš srdce? Dá sa to? Keď toto dokážeš, tvoj život bude prekvitať. Ak to nevieš, život ti vysychá, alebo z neho vyrastie niečo také, že budeš prekvapený. Svoj život nemáme nikdy celkom vo svojich rukách, ale tu máme možnosť, ako podporiť jeho rozvoj.

Čo je to srdce? Stará zmluva popisuje človeka ináč, než sme zvyknutí. Tu srdce predstavuje samotné centrum človeka, od ktorého závisí celý jeho život. Podľa rôznych textov Písma má srdce viacero aspektov.

1. Srdce je centrum viery

Syn môj, nezabudni na moju náuku a tvoje srdce nech dodržiava moje príkazy. (Prís 3,1)

Tvoje srdce nech sa pevne drží mojich slov, zachovávaj moje príkazy a budeš žiť. (Prís 4,4)

Keď prijmeš Božie príkazy v bázni pred ním, formuje ťa to. Láska k Bohu a hlboký vzťah s ním je otázkou srdca, ako hovorí aj Mojžiš: Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. (Dt 6,5-6). Takže jeden aspekt je, že srdcom veríš a pevne držíš to, čomu veríš a tým vyjadruješ svoj vzťah k Bohu.

Žiaľ, že o Šalamúnovi sa uvádza, že jeho srdce nebolo celé oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. (1Krľ 11,4b) „Celé srdce“ neznamená, že človek urobí všetko správne; aj Dávid neraz zhrešil, ale pretože jeho srdce bolo zamerané na Boha, bol citlivý, keď ho Boh napomenul, aby svoj život napravil. Rozpoltené srdce v rozhodujúcej chvíli spôsobí, že človek nevie, čo mu Boh vraví, lebo jeho vieru ovplyvňujú iné veci.

2. Srdce je centrum myslenia

Syn môj, ak prijmeš moje výroky, ak budeš zachovávať moje prikázania a napínať ucho za múdrosťou, prikláňať svoje srdce za rozumnosťou, keď budeš prosiť o rozum, hlasne sa dovolávať rozumnosti, ak ju budeš hľadať ako striebro a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi, potom porozumieš bázni pred Hospodinom a nájdeš Božie poznanie. (Prís 2,1-5)

Pre nás v našej kultúre je toto niečo nové. My sme zvyknutí oddeľovať rozum (mozog) od srdca, ale pre Hebrejov je chápanie vecou srdca. Dostaneš informáciu, rozumieš zmysel slov, poznáš gramatiku atď. ale skutočné pochopenie sa deje v srdci. Úzko to súvisí s predošlým. To, čomu veríš o Bohu, si najprv musel pochopiť.

Niekedy (nie často) sa stane, že sme pri bohoslužbách silne zasiahnutí. Keď som mal 20 rokov a už som sa pripravoval na službu na plný úväzok, na jednej medzinárodnej misijnej konferencii Boh ku mne jasne a silno prehovoril: „Ak sa nebudeš vážne modliť, nemôžem si ťa použiť.“ Bol som z toho úplne hotový. Postavil som sa, plakal som, piati ľudia ma obklopili a nevedeli, čo so mnou… To nie sú veci, čo by sme prežívali každý deň. Každý deň tak neplačem, Boh so mnou každý deň tak netrasie – ani v Biblii to tak nebolo – ale niekedy sa nás zreteľne dotkne a nám niečo dôjde.

Máme v nemčine takú pomalú, sugestívnu pieseň, ktorá ma neraz vytočí. V refréne sa opakuje: „Tvoja milosť mi celkom postačí.“ Naozaj, stačí ti k životu Božia milosť? Nepoznám veľa ľudí, čo to spievajú po zrelej úvahe. To nestačí pomaly clivo zanôtiť, o tom treba naozaj vážne premýšľať. Len v pomalom procese prichádza to pochopenie, že si Božie kráľovské dieťa, a že Boh za tebou 100%ne stojí – ale nebude to stlačením gombíka bez skúmania Písma a života a hlbokého premýšľania a modlitieb.

Tu súvisí myslenie s vierou. Nemáme nejaký kurz myslenia a potom začneme veriť, ale rozvíja sa to spolu. Každý musí niekedy povedať: „Chcem si osvojiť také myslenie, aké má o mne a o druhých ľuďoch Boh, a to bude určovať aj moje myslenie o ňom a moju vieru.

Keď Šalamúna vyvolil Boh, aby sa stal kráľom, hovorí v 1Krľ 3,9: Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého. V hebrejčine je počúvať a poslúchať je to isté slovo. Takže to srdce počuje, rozumie a rozlišuje a zachováva, čo je dobré.

3. Srdce je centrum pocitov

Kráľ Šalamún miloval mnohé cudzinky … pochádzali z národov, o ktorých vydal Hospodin Izraelitom zákaz: Nestýkajte sa s nimi a ony nech sa nestýkajú s vami. Mohli by nakloniť vaše srdce k svojim bohom. Šalamún k nim prilipol láskou. Mal sedemsto urodzených žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu odvrátili srdce. Keď zostarel, ženy v ňom vzbudili taký záujem o iné božstvá, že prestal byť plne oddaný svojmu Bohu Hospodinovi, ako bol jeho otec Dávid. (1Krľ 11,1-4)

Človek prežíva zvláštne pocity pri tom, čo miluje – môže to byť k ľuďom ale i k predmetom. Ja napríklad mám rád autá. Raz som chcel kúpiť jednu dodávku. Všetko, čo som na nej videl, sa mi páčilo. Väčšinou si urobím predbežný výber a potom to predstavím manželke a synovi. Tak som im tú dodávku ukázal, a oni hovoria: „Je to špata.“ „Akože, pekná je,“ bránil som ju. „Nie, je ošklivá a basta!“ A po chvíli premýšľania som uznal, že naozaj až taká pekná nebola.

Iný príklad: videl som porovnanie i-Phone a Samsungu Galaxy. Vo výskume merali lekári prúdy v mozgu majiteľov týchto smartfónov, keď uvideli ich obrázok. Ukázalo sa, že v mozgu majiteľa i-Phonu alebo i-Padu alebo MacBooku tečú prúdy, ktoré normálne prislúchajú citovým poryvom k ľuďom. Prakticky majú milostný vzťah so svojím telefónom. Tým druhým sa ich Samsung páči, ale to je všetko, no pri i-Phone je to priam telesné vzrušenie.

Tak je to, keď ste zamilovaní. Spomínam si, keď sa začal môj vzťah s priateľkou (teraz už manželkou). Doma ešte nevedeli, ktorá to je, ale keď došla do reči, aj keď o nej nič zlé nepovedal, ja som ju už aj obhajoval. Moje pocity ma hneď prezradili. Keď niekoho miluješ, vplýva to na tvoje myslenie o danej osobe. Vidíš to ako 100% dokonalú. A to je trocha ťažké, keď sa zamiluješ a potom sa oženíš (alebo niekedy sa to stane aj skôr), zrazu si začneš všímať: „Ale veď ona vôbec nie je dokonalá!“

Ale môže sa stať to, čo pri Šalamúnovi. On mal toľko žien, pretože uzatváral toľko zahraničných zmlúv. Ku každej podpísanej mierovej zmluve so susednou krajinou bola prílohou nejaká žena. A palác mal čoskoro plný. Neviem, aké veľké bolo jeho srdce. Miloval svoje ženy – a nie je možné milovať len nejakú časť osoby. Chcel im vyjsť v ústrety, nakoľko to šlo, aby sa dobre cítili. No ony si so sebou doniesli aj svoje náboženstvo. A tak sa začalo jeho srdce prikláňať k ich bohom. Visel na tých ženách, miloval ich, a to ovplyvnilo jeho vieru.

Jedna naša študentka mala neveriaceho priateľa. Nebol som jej triedny učiteľ a nebol som priamo zodpovedný hovoriť s ňou. Viacerí iní jej dohovárali, aby si ho nebrala. Nebol negatívne nastavený voči jej viere, navštívil aj našu biblickú školu. Ona na ňom visela celým srdcom a potom si ho vzala. A teraz hovorí, aké ťažké je žiť s ním. To bolo dopredu jasné. Dvaja sa majú radi, cítia k sebe niečo. Ale ich myslenie, ktorým smerom má ísť ich život, to je niečo iné. Ich viera je iná. A časom sa aj ich pocity dostanú do konfliktu.

A môže to byť aj naopak. My sme mali veľmi dobrý tím starších v kresťanskom zbore. Fungovala medzi nami „chémia“. A je v tom sila, keď sme sa navzájom podporovali vo viere a v službe.

4. Srdce je centrom tvojho tela

Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, pretože sa srdcom odklonil od neho, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil, a zakázal mu chodiť za inými bohmi. Ale on nezachoval, čo Hospodin prikázal. Hospodin povedal Šalamúnovi: Pretože sa ti stalo, že nezachovávaš moju zmluvu a moje ustanovenia, ktoré som ti prikázal, musím ti odňať kráľovstvo a dať ho tvojmu služobníkovi. (1Krľ 11,9-11)

Šalamúnovo srdce bolo naklonené láskou k jeho ženám, a potom sa píše vo v. 6: Robil to, čo sa priečilo Hospodinovi. Už nebol Bohu verný. Staval rôzne svätyne a posvätné návršia a prinášal obete.

Každý z nás má nejaké tajomstvá vo svojom vnútre. Naše myšlienky, pochybnosti o viere, skryté pocity voči niekomu. Niekedy sa nám to darí oddeliť od našich skutkov, ale je to nebezpečné a náročné.

Jeden môj známy pracoval roky v zbore, a po rokoch vyšlo najavo, že mal iný vzťah. Pestoval ho vždy, keď bol niekde na cestách. Dokonca sa z toho narodilo dieťa. Ako je niečo také možné? To nepríde zo dňa na deň. Najprv vzniknú pocity, potom myšlienky, potom presvedčenie, viera, že toto je tá správna cesta, a potom čin. Niečo urobím, niečo nasledujem, niečo budujem. A to celé posilňuje moje myslenie, moje pocity atď.

U Šalamúna je to popísané negatívne, ale v Prísloviach je to pozitívne. Je tam výzva chrániť si srdce, a za tým prísľub: že to vedie k životu, že je v tom uzdravenie (v. 22). Veríš tomu, že Božie slová, ktoré si ukladáš v srdci, prinášajú zdravie tvojmu celému telu? Chráň si srdce, lebo z neho vychádza život.

Nakoniec si teda musím položiť otázku: Kto je pánom nad mojím srdcom? Vieš, čo to znamená, strážiť si srdce, aby z neho mohol vychádzať život?

Šalamún sa „srdcom odklonil“, porušil zmluvu s Hospodinom a podľa 11. verša to urobil vedome, nebol vedený iba citmi. V srdci máme city, ale sú tam i jasné myšlienky, a nakoniec dokonca presvedčenie, že je to správne a ideme za tým.

Uzavri zmluvu

V starom oriente poznali dva druhy zmlúv. Napríklad Acháb uzavrel zmluvu s Ben-Hadadom. Boli to dve mocnosti, Izraelci a Aramejci, ktoré medzi sebou uzavreli dohodu ako rovný s rovným. Každý niečo dáva a niečo dostáva, každý má svoje záujmy, každý sa k niečomu zaväzuje, a zmluvne sa to usporiada. Aj v manželstve alebo v pracovnom tíme uzatvárame takýto druh zmluvy, ktorá náš vzťah reguluje.

A potom je druhý typ zmluvy, keď mocný kráľ niekoho porazí a potom mu určí podmienky, ako to v jeho zemi bude fungovať. Kráľovi treba platiť tribút. Ale keď ťa napadnú, kráľ ti príde na pomoc. Rozdiel je ten, že toto nie je zmluva medzi rovnocennými partnermi, ale medzi nadriadeným a podriadeným.

A pri zmluve so svojím srdcom to nie je ako medzi rovnocennými partnermi. Keď v ťažkých situáciách začnem sám so sebou diskutovať a sám seba chrániť, bude to vždy ťažké. Ale ide o to, aby si ty prevzal zodpovednosť ako ten, kto je pánom nad svojím srdcom a určuje, kam sa tvoj život bude uberať. Uveďme si k tomu tri príklady.

1. príklad: Stráž svoje oči

So svojimi očami som uzavrel zmluvu, ako by som sa teda mohol obzerať za pannou? (Jób 31,1)

Toto nie je dohoda rovnocenných partnerov. Ja vysvetlím svojim očiam, na čo sa majú pozerať. Prečo? Lebo, to, na čo sa pozeráš, vyvoláva v tebe myšlienky a v tvojom srdci vedie k viere v niečo a k skutkom. A preto povedz ty svojim očiam, čo majú a čo nemajú vidieť.

Hovorím to ako muž. Neviem, či to niekedy v ľudskej histórii bolo naliehavejšie. Dnes cez internet je možné v každej chvíli sledovať pornografické obrázky, kde prekračuješ hranice. V Nemecku je problém prejsť mestom a nevidieť pritom polonahú alebo nahú ženu. A filmy a internet sa ti snažia vysvetliť, že ženy celý čas chcú sex a nevedia sa dočkať, kedy sa pred tebou vyzlečú. Povieš na to: „Nie, tomu predsa neverím.“ Ale cez oči sa ti dostáva toto posolstvo a dostane sa do myšlienok a jedného dňa sa to prejaví skutkom. Viem, o čom hovorím.

Ako sa pozeráš na ženy? Hovoril som s jedným mužom o istej žene, a on utrúsil: „Tá je blbá, tej ovísajú prsia.“ Čože?! Odsudzuješ ju len preto, že jej prsia nemajú nejaký predpísaný formát? Žiadna žena by nechcela byť takto hodnotená. Ani ty nechceš byť hodnotený podľa toho, že máš niečo dlhšie alebo kratšie. Čo sa stalo s tvojimi očami

 Verím, že v mene Božom môžeme povedať: „Chcem, aby sa moje oči zaoberali niečím iným.“ Aby sa v našom srdci neusadil jednostranný, obmedzený obraz o ženách. Chceš svojmu srdcu a svojim očiam stanoviť, na čo sa majú pozerať a kedy sa majú odvrátiť? To je rozhodnutie, ktoré za teba neurobí nikto iný.

Ženám väčšinou v prvom rade nejde o telo ale o pocity. Môže sa stať, že si vytvoria nejaký myšlienkový či pocitový obraz, a cíti deficit. Uvedomí, že toto vôbec nie je ten vysnívaný princ. Len sa takým robil. Niekedy smrdí. Nedáva prednosť. A už sa o mňa tak nezaujíma. Už ma nenosí na rukách. Jej sen spľasne – a potom sa objaví niekto, čo to prázdne miesto vyplní. Kto opätuje moje pocity, kto ku mne pristupuje s rešpektom, u koho sa cítim byť v bezpečí, kto ma má rád. A stane sa to isté, len z inej strany. Cez pocity sa utvárajú myšlienky, a jedného dňa tomu uverím a urobím to. A je po manželstve.

Alebo pred manželstvom vznikne romantický obraz, ktorý nikto nedokáže naplniť. Žiadny muž ti nedokáže vyčítať prianie z očí. Musíš otvoriť pusu a povedať mu to. Musíš to podrobne vysvetliť. My muži sa do vás neprenesieme (ani ženy do nás). A tak človek uniká do svojho vysneného sveta so vzdušnými zámkami a porovnáva. Takého muža by som tiež mala rada, s tým by som bola šťastná. Zabudni na to, vydrží to len dva a pol týždňa a sen ti spľasne. Nechcem ťa sklamať, ale chcem, aby ste mali dobrú vieru, dobré presvedčenie, a aby ste v sebe nosili dobré Božie myšlienky. A skutočne verím, že to prináša život.

2. príklad: Rýchlo odpúšťaj

Odpúšťajte druhým … a pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach. (Kol 3,13-15)

Keď sme zranení, ovplyvní to naše srdce. Stalo sa mi raz, že som viedol záverečnú bohoslužbu v biblickej škole, kde bolo 600 ľudí. Bolo to veľmi namáhavé, veľa príprav a organizácie. Všetko muselo klapať. Doslova mi z toho hlava horela, a keď sa to skončilo, bola to skutočná úľava. Hovorím si: „Uf, mám to za sebou. Našťastie na mňa príde rad len raz za pár rokov.“ Dva alebo tri dni nato prišiel za mnou jeden z kolegov a hovorí: „Gunnar, ako sa ti darí?“ „Dobre, ďakujem,“ vravím na to. „Nechcem chodiť okolo horúcej kaše, len ti chcem dať nejakú spätnú väzbu k tej nedeli.“ Inak sa mi nikdy neprihovorí, tak som bol zvedavý, čo to bude. A spustil hotovú guľometnú paľbu. Samá kritika. Stál som tam a nestíhal som sa uhýnať. A ešte sa spýta: „Je to v poriadku, keď ti to poviem takto na rovinu?“ „Jasné, v pohode, rozumiem ti,“ odvetím a nezmôžem sa na viac. Úplne mi vyrazil dych.

Čo teraz? Hrozne ma zranil. Ja som v ten deň vydal zo seba všetko, ale jeho to vôbec nezaujímalo. Chcel iba na mňa vyvracať svoju kritiku a ja som sa v tom mal hrabať. A potom vo mne začali pracovať negatívne pocity. „No, nemá práve pastiersky dar,“ hovorím si spočiatku. To som vedel už aj prv. Ale zo dňa na deň sa pocity stupňovali a usádzali sa vo mne. A potom som sa dostal do bodu, keď sa pýtam: „Gunnar, veríš naozaj tomu, čo ti narozprával?“ Mám len dve možnosti. Buď za ním pôjdem a poviem mu, čo narobil, a že už sa to nemá opakovať. Alebo mu to jednoducho odpustím.

Neskôr som počul od riaditeľa školy kázanie, vlastne len také krátke zamyslenie, ktorého posolstvo znelo: Človeku sa žije lepšie, keď rýchlo odpúšťa. A úplne to sadlo na tú moju situáciu. Videl som, ako sa začínam zaoberať tým problémom, tým zranením, ako sa tie negatívne myšlienky upevňujú a usádzajú v mojom srdci. Ak mu rýchlo neodpustím, bude si to neskôr žiadať ťažkú duchovnú operáciu.

Viem, že každé zranenie nie je jednoduché, zvlášť keď ste v paľbe kritiky. Kúpeme sa v tom svojom zranení namiesto toho, aby sme srdcu povedali: „Nie, Gunnar, Boh ťa miluje a Boh miluje aj jeho, a teraz mu v Božom mene odpustíš. A znova si nasadíš korunu, ktorú ti Pán dal a ideš ďalej ako Boží vyvolený.

3. príklad: Dobre sa ožeň

„Nevydávaj svoju silu ženám! … Kto nájde ženu statočnú?“ (Prís 31,3.10)

Príslovia 31 dávajú mladému mužovi radu, ako si má nájsť manželku. 3. verš ho varuje, aby nepremrhal svoju energiu vo viacerých vzťahoch. Jérôme Boateng je skvelý obranca nášho národného tímu. Jeho brat Kevin-Prince hrá za Ghanu; keby chcel, tiež by mohol hrať za Nemecko. Existuje aj tretí Boateng, taktiež veľmi nadaný, ale hrá nejakú druhú či tretiu spolkovú ligu. Prečo? Nie kvôli zraneniu, ale pretože svoju silu premrhal – okrem iného aj pri ženách. Má talent, ale svoju silu premrhá a nedosiahne, čo by mohol.

Otázka v 10. verši je trochu voľne preložená, v hebrejčine je tu doslovne „žena sily“. To je žena–hrdinka. Ak nechceš svoju silu premrhať (v. 3), nájdi si ženu sily (v. 10). Čím sa taká žena vyznačuje?

Verše 10-31 sú báseň, 22 veršov na 22 písmen hebrejskej abecedy. V našich prekladoch to nevidno, ale nesie to posolstvo. Je tu predstavená dokonalá žena od A po Z. Samozrejme, taká nejestvuje, je to idealizácia. Sú tu popísané tri dni, a tá žena za ten čas oka nezažmúri. Stále pracuje. Robí všetko. Je stále výkonná a stále priateľská – čo to je za ženu? Ak chceš dostať depresiu, zober si ju za svoj vzor! Lenže oslovená tu nie je žena, ale muž. Má si dobre rozmyslieť, akú ženu si vezme.

30. verš je pre mužov ten najhorší: Šarm je klamlivý a krása prchavá. To sa nám predsa tak páči – ženská krása – a je to pominuteľné. V Nemecku máme bulvárne časopisy, kde sa o prominentoch a celebritách dozviete všetko: ktorá si dala zväčšiť prsia, ktorá pribrala, kto si kúpil nové šaty atď. Bol tam opísaný príbeh rozvodu, keď muž opustil ženu. A ja si hovorím: „Čo ti na nej vadí, veď vyzerá super?“ Ale keď bojujete svoje každodenné zápasy, tam vám krása nič nepomôže, keď chýba charakter. Jeden môj známy sa naučil oceňovať ženskú krásu iným spôsobom, lebo jeho žena po 4 deťoch naozaj vyzerá inak. Žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu. (Prís 31,30)

Kruh sa uzatvára

Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania. (Prís 1,7)

A tu sa dostávame znova na začiatok knihy Prísloví. Prv, než sme sa dostali k téme o srdci, stála tam spomenutá bázeň pred Bohom. Vedomie, že niekto je nado mnou, ktorý je ku mne dobrý, ktorý mi hovorí, na čom záleží. On je môj Kráľ. On to so mnou myslí dobre. A ja chcem, aby on ovplyvňoval moje srdce.

Ako dosiahnuť, aby sa tieto rôzne oblasti v jednom srdci spojili? Viera, myšlienky, telo a pocity – podriaď to všetko Bohu! Jediný, kto môže urobiť toto rozhodnutie o tvojom srdci, si ty sám. Boh na to čaká. Čaká, že mu povieš: „Zmeň moje srdce. Osloboď ma od myšlienok, pocitov a činov, čo ma od teba vzďaľujú. Ukáž mi cestu a budem ťa nasledovať.“ Boh to dokáže, i keď o tom pochybuješ. Ale rozhodnutie je na tebe. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Som obyčajný človek, obyčajný hriešnik. Ale keď patríš Bohu, si jeho syn a jeho dcéra. A Boh sa z toho skutočne teší. Amen!

GUNNAR BEGERAU

Autor je učiteľ Starej zmluvy na Biblicko-teologickej akadémii Wiedenest a prednáška odznela na Letnom biblickom kurze v Novom Meste nad Váhom v júli 2014.