Dlhá cesta: Zasiahnuť evanjeliom Tibeťanov

Dlhá cesta:

Zasiahnuť evanjeliom Tibeťanov

Je to dlhá cesta k nášmu cieľu: do tibetského kraja v západnej Číne, uzavretého pre cudzincov. Žijú v ňom tibetskí pastieri z nárečovej skupiny Amdo, ich jaky, ovce a kozy. Hlavné mesto provincie sme opustili pred svitaním a tešíme sa jesenným farbám tibetskej planiny. Sneh na vrchoch sa topí a my obdivujeme Božie stvorenie. Šiesti spievame chvály v štyroch rôznych rečiach. Moja tibetská spolupracovníčka učí našich čínskych spoločníkov tibetské duchovné piesne, zatiaľ čo moja holandská priateľka a ja snažíme sa memorovať čínske. Je takmer tma, keď prichádzame do hlavného mesta prefektúry. Ráno ideme na policajnú stanicu, ktorá sa otvára o deviatej. Úradníci sú priateľskí a ja s mojou holandskou priateľkou dostávame povolenie na cestu ďalej v priebehu hodiny. Samozrejme, musíme platiť za „povolenie pre cudzincov“, ktoré nám umožňuje zostať tri dni v tomto uzavretom kraji.

Krajina a náboženstvo

Pokračujeme v ceste. Rastúci počet modlitebných zástav a kláštorov sa objavuje pozdĺž trávnatej cesty. Väčšie stupy (budhistické pamätníky polguľového tvaru s popolom „svätých“ mníchov) sú obklopené 109 menšími. To je posvätné číslo, symbolizujúce počet božstiev, ktoré tibetskí budhisti uctievajú. Modlitebné mlynčeky sú ponorené v potokoch: vodný prúd ich poháňa. Vieme, že kraj, do ktorého ideme, je jedným z najnáboženskejších v Tibete, prinajmenšom navonok. Aj tak nás počet modlitebných zástav a mlynčekov aj budhistických pamätníkov zaráža. Zlaté strechy chrámov sa zdajú byť úplne nové, budovy sú obnovené a čerstvo natreté. Čínska vláda podporuje tieto vonkajšie znaky tibetského budhizmu, čo uzmieruje ľud a priťahuje množstvo turistov.

Budhistická škola

Naša cesta je takmer pri konci, keď naše auto vydržalo strmú úzku poľnú cestu, vedúcu k malej škole v horách. Priateľský mních ho bezpečne previezol cez bránu starej budovy. Stmieva sa a dnes tu nesvieti elektrina. Okolo 60 detí nás víta v khatách (tradičných šáloch) a so širokým úsmevom. Učitelia vedia, že sme prišli. Ukazujú nám školu pri svetle fakieľ a sviečok. V učebni sú nízke stoly, všade na stenách vidíme tibetské nápisy, na jednej stene sú thangkas (hodvábne závesy a na nich namaľované a ozdobené budhistické božstvá). Pijeme čaj a diskutujeme o potrebách tejto malej školy. Dvaja učitelia sú mnísi a viaceré z detí sú oblečené v mníšskych odevoch. Školu založil jeden z väčších kláštorov v tomto okolí. Deti sa učia tibetčinu a študujú budhistické spisy. Jeden z našich tibetských priateľov sa spýtal, či môžeme pomôcť tejto škole. Najpotrebnejšie sú pre nich potraviny: múka, ryža, olej a potom prikrývky. Mnohé z týchto detí nemajú rodné listy a niektoré sú siroty. Väčšina z nich bola daná kláštoru. Niektoré nemôžu chodiť do pravidelnej školy a niektoré dali sem rodičia, aby študovali budhizmus. Škola je viac-menej ilegálna… čo máme urobiť?

Pomoc a evanjelium

Pomoc je nutná a dvere pre evanjelium môžu byť otvorené. Učitelia nám povedali, že by uvítali tímy učiteľov čínštiny, angličtiny a matematiky – predmety, ktoré normálne neučia. Zahraničné tímy sem nemôžu prísť, ale čínske nepotrebujú povolenie – môžu prísť kedykoľvek a zostať tu, dokedy chcú. To je dôvod, prečo sme sem doviedli čínskeho brata a dve čínske sestry. Pochádzajú z veľkého mesta na východe Číny a patria do skupiny malých domácich zborov. Jeden z nich má okolo 100 príslušníkov, zväčša mladých odborníkov, čo chcú byť aktívni v misii. Chcú poslať krátkodobé tímy a podporovať ich finančne, dokonca aj v iných častiach sveta. Počuli o Tibeťanoch, ale vedia veľmi málo o ich kultúre a náboženstve. Táto trojčlenná skupina zo Šanghaja absolvovala iba trojdenný tréning o misii v tibetskej kultúre, predtým než išli s nami na túto cestu. Teraz môžu začať plánovať svoj prvý krátkodobý pobyt.

Návšteva v rodine

Končíme návštevou u tibetskej rodiny. Tibeťania sú známi svojou pohostinnosťou a my sme dostali najlepšie miesta na prenocovanie – blízko pece v kuchyni a zároveň obývacej izbe. Keď sme sa všetci odobrali na odpočinok, v miestnosti zostalo ticho, ale čoskoro sme zbadali, že usíname za zvukov spievaných budhistických textov, ktoré bez prestania pokračovali. My šiesti sme sa spolu modlili: dve cudzinky, trojica Číňanov z nárečovej skupiny Han a jedna tibetská veriaca z nárečovej skupiny Amdo. Modlili sme sa zvlášť za túto našu tibetskú sestru. Bála sa, že nebude môcť zaspať pri týchto temných zvukoch, lebo kedysi sama recitovala mantry („sväté“ zvuky, o ktorých veria, že v nich pôsobí nadprirodzená moc, chrániaca pred zlom). Čoskoro však pokojne spala. Ja jediná som nemohla spať. Poslala som SMS-správu manželovi s prosbou, aby sa za nás modlil.

„Živý budha“

Pred zotmením sme ešte stihli postaviť naše stany v snehu pri kláštore. Keď sme potom sedeli okolo pece u našich hostiteľov, vošli k nim dve mladé mníšky. Chceli sa pripojiť k ľuďom, čo bývali v stanoch. Prišli, aby poznali „živého budhu“ (o takých mužoch veria, že sú reinkarnáciou Budhu). Tento muž mal uzdravujúcu moc – dýchol na chorých ľudí a tí boli pomaly uzdravení. Chorí prichádzali z celej provincie i jej okolia. Niekedy zostávali aj tri mesiace. Jedna z mníšok mala problémy s hlavou, druhá s očami. My poznáme najlepšieho Lekára, toho, ktorý má moc na nebi aj na zemi. Chceli sme sa modliť za tieto mníšky, ale sme nedostali príležitosť. Zajtra dáme hostiteľskej rodine detské Biblie v ich reči a niektoré časti Biblie. Väčšina z jej členov nepočula nikdy meno Ježiš. Kedy sa budú prví miestni Tibeťania volať deťmi živého Boha? Budú naši čínski priatelia tí, čo sa budú s nimi zdieľať o Božej láske? Mnohí Tibeťania nemajú radi Číňanov z historických dôvodov. Odvážia sa čínski veriaci na túto dlhú cestu, aby doniesli evanjelium tibetskému ľudu?

Tibeťania z nárečovej skupiny Amdo

Výskumníci delia Tibeťanov podľa reči na tri hlavné nárečové skupiny: Amdo, Stredotibeťania, Khan apočetné podnárečia. Približne 1,2 milióna Amdo Tibeťanov žije v provinciách Qinghai, juhozápadný Gansu a severný Sičuan. Toto územie zahŕňa historický Tibet. Ale čoskoro po vytvorení Ľudovej republiky Čína Mao-Ce-Tungom v roku 1949 Čína včlenila toto územie do okolitých provincií.

Väčšina Amdo Tibeťanov žije v zaostalých horských krajoch ako roľníci a pastieri stád. Roľníci pestujú pšenicu a kanolu. Pastieri žijú polonomádskym životom pri chove jakov, oviec a kôz. Ich životná úroveň je veľmi nízka. Tibeťania Amdo žijú na krásnom prírodnom území vo veľkej nadmorskej výške, kde je vzduch veľmi riedky. Zimy sú tu dlhé a studené a vlhkosť vzduchu je minimálna. Negramotnosť je tu vysoká, osobitne u žien. Dosiahnuť zdravotnú starostlivosť je tu ťažké a nákladné.

Amdo Tibeťania praktizujú tibetský budhizmus. Menej ako 0,01 % z nich vyznáva, že sú kresťanmi. Cirkev na ich území je veľmi malá – s veriacimi roztratenými v troch provinciách. Mnohí z týchto Tibeťanov nikdy nepočuli jasné evanjelium. Preklad Biblie do nárečia Amdo pokračuje a je nádej, že čoskoro bude preložený a vytlačený Nový zákon.

Modlime sa za Tibeťanov pri uvedomení si nasledujúcich skutočností!

Byť Tibeťanom znamená byť budhistom. Prosíme, modlite sa za malý počet veriacich z nárečovej skupiny Amdo. Je ich iba niekoľko. Modlime sa, aby ich viera bola taká silná, žeby ju nemohol zlomiť tlak zo strany rodiny, priateľov a budhistickej komunity. Modlime sa za ich jednotu i za túžbu a smelosť hovoriť evanjelium ostatným.

Tibetský budhizmus je satanovou pevnosťou. Modlime sa za Tibeťanov, čo ešte nepočuli o Pánovi Ježišovi a tak ho ani nemohli poznať! Modlime sa, aby boli sklamaní budhizmom a zatúžili poznať Pravdu! Modlime sa, aby lži a nezrovnalosti budhizmu boli odkryté a žeby sa mnohí Tibeťania mohli stretnúť so živým Ježišom – skrze sny, čítanie Nového zákona a pozeranie kresťanských filmov! Modlime sa za prielom evanjelia v Tibete!

Číňania z nárečovej skupiny Han pohŕdajú Tibeťanmi. Modlime sa, aby mnohí čínski kresťania z tejto skupiny prežili povolanie zvestovať evanjelium Tibeťanom! Modlime sa, aby mali záujem študovať ich reč a kultúru, ale aj túžili a snažili sa ich milovať. Modlime sa, aby ich vedeli slovami aj skutkami účinne osloviť evanjeliom Pána Ježiša Krista!

Z Echoes 5-2014 preložil a upravil
JÁN HUDEC

Žiaci budhistickej školy