Živé slovo

Sila lásky

Milovaní, milujme jedni druhých, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a zná Boha. Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska. V tom sa zjavila láska Božia v nás, že svojho Syna, jednorodeného, poslal Boh na svet, aby sme žili skrze neho. V tomto je láska: nie že by sme my boli milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmierenie za naše hriechy. Milovaní, ak nás Boh tak miloval, aj my sme povinní milovať jeden druhého…My milujeme jeho, preto že on prvý miloval nás. (1Jn 4,7-11.19)

Božia láska motivuje k službe

Rád by som podal krátke svedectvo o našej práci vo väzniciach. Základom každej kresťanskej služby musí byť LÁSKA. Boh MILOVAL a preto poslal svojho Syna; my MILUJEME a preto kážeme. Bez lásky je akákoľvek práca zbytočná (1Kor 13). Keď sme našu prácu začínali, ani sme netušili, ako sa neskôr rozvinie. Na začiatku sme sa v Kresťanskom zbore v Žiline modlili za duše, ktoré hynú. Milovali sme hriešnikov a jedna z oblastí, v ktorej sme videli veľkú biedu a bolesť, boli práve väznice.

Potreba Božieho povolania

Po nejakom čase úprimných modlitieb Pán Ježíš Kristus odpovedal a „sám od seba“ sa ozval pastor z väznice v Sučanoch s prosbou o Nové zmluvy. Hovoril však, že by bolo dobré k darovaným Novým zmluvám aj čosi povedať. Tu sa vynorila otázka: je to naozaj Božia odpoveď na naše prosby? Potrebovali sme mať istotu Božieho povolania, preto sme vec znova predložili pred Pána. Odpovedal nám cez slovo Písma:Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu a vyhlásiť rok Pánov príjemný. (Luk 4,18n) Porozumel som, že oni sú nielen vo fyzickom väzení, ale aj vo väzení hriechu. Pán Ježíš Kristus mi otvoril oči. Pochopil som, že to je poslanie Božieho Syna, aby ich zachránil a že ak Ho chcem nasledovať, musím ísť, kde On ide.

Osem mreží na ceste k odsúdeným a ďalšie k ich srdciam

Do väznice nie je jednoduché vojsť. Pre ilustráciu – niekedy musíte prejsť aj 8 mrežami, aby ste sa stretli s odsúdenými. A to ešte nehovorím o ich stave. Ľahšie sa prejde cez mreže, ako sa nájde cesta k ľudským srdciam. Následne som to predložil bratom na modlitby. Niektorí sa tešili, iní varovali, aby to nebolo len konanie na základe vlastnej horlivosti. Po zhode s bratmi ako Ján Jančo a Ondrej Kuráni sme v jednote vstúpili do rozhodnutia, že pôjdeme slúžiť tým, ktorí to potrebujú. Keby sme boli na pochybách, lepšie by bolo zostať doma – veď ak by sme v tejto službe nekonali z viery, bol by to podľa Listu Rímskym 14,23 hriech.

Božie načasovanie a požehnanie

Keď sme vstúpili do väznice, prišlo viac odsúdených, ako sme čakali. Boli zničení a bez nádeje, mnohí boli Rómovia. Tí majú zvláštnu mentalitu, tak sme sa modlili, čo s tým. Pán znova predivne odpovedal. Práve v tom čase som sa spoznal s Božím služobníkom Matejom Novým. Žasol som nad tým, ako to Boh načasoval. Predložil som mu námet na modlitby – našu spoluprácu vo väzniciach. Keďže tento Boží služobník má široké srdce v láske ku strateným, po modlitbách túto ponuku prijal. Následne sa stal veľkým požehnaním pre túto prácu, ktorú od Pána prijal.

Rozšírenie služby o ďalšie ústavy

O niečo neskôr sa radujúci pastor, ktorý videl, ako slúžime a ako sa obracajú odsúdení ku Kristovi, zamyslel a navrhol nám aj ďalšie ústavy na výkon väzby (Ilava, Dubnica nad Váhom, Ružomberok). Po modlitbách sme povedali: „Kde Pán otvorí, tam pôjdeme, kde Ježiš Kristus pôjde, pôjdeme aj my!“ Po nejakom čase Matej dostal vnuknutie od Pána a oslovil zlínsku kresťanskú kapelu „180⁰“. Predložil im možnosť odovzdávať evanjelium cez hudbu. Oni súhlasili a tak sa otvorili dvere pre koncerty kresťanských piesní a svedectiev. Momentálne Pán otvára aj väznice v Banskej Bystrici, Želiezovciach a ďalšie ústavy. Sláva patrí Pánovi Ježišovi Kristovi! Prosím, modlite sa za túto službu.

Napriek protivenstvám

Mohol by som rozprávať veľa príbehov o protivenstvách, ako mi napríklad začali prepichovať pneumatiky na aute, niekoľkokrát mi rozbili čelné sklo a iné protivenstvá, ktoré súvisia s kázaním evanjelia. Vďaka Bohu za všetko, nemôžeme predsa ísť inou cestou, ako išiel náš Pán Ježíš Kristus (Mt 10,24-25).

Ešte dve svedectvá z väznice. Keď sme prišli do Ružomberku do najťažšej kategórie, prišiel aj jeden odsúdený, ktorý nám veľmi nadával a zúril. My sme sa však za neho modlili podľa slov Mt 5,44. Nabudúce prišiel znova, ale tentoraz už nezúril. Keď som sa s ním rozprával, Božia láska bola tak silno prítomná, že po niekoľkých minútach plakal ako malé dieťa v mojom náručí. Povedal: „Peter, ja sa nemôžem ešte obrátiť, najskôr sa musím pomstiť na tých, čo mi ublížili!“ Odpovedal som mu slovami evanjelia podľa Marka (11,25-26): A keď stojíte na modlitbe, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám odpustil vaše poklesky. Ale ak vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám neodpustí vaše poklesky. Plakal som spolu s ním nad jeho smutným stavom, potom mi dovolil sa nad ním modliť a rozišli sme sa. Keď som ho po viac ako mesiaci znova videl na stretnutí a podal som mu priateľsky ruku, vedel som, že Boh na jeho srdci pracoval. V ten deň sa zrodil znovu, chvála Pánovi Ježišovi – taká je SILA LÁSKY!

Spomeniem aj ďalší prípad. Jeden zabijak, ktorý robil lúpežné prepady – jeho výzor bol strašný – po Matejovom svedectve ako prvý vyšiel na výzvu a činil pokánie. Takého veľkého a láskyplného Boha máme. Svedectiev o Božom pôsobení v službe odsúdeným je veľa, ale tie dve, hádam, pre ilustráciu stačia. Veľká vďaka patrí Bohu, ale aj Vám, ktorí sa za túto službu modlíte.

S láskou Kristovou

PETER PAVELKA

Z vystúpenia zlínskej kapely 180 stupňov vo väznici