Rubrika: Představujeme

Kresťanský zbor v Bratislave-Rači

Minulosť dávna i nedávna

Začiatky Kresťanského zboru v Bratislave-Rači siahajú viac než storočie dozadu. Misionár Frederick Butcher s manželkou Mary Kate prišli do Bratislavy v októbri 1900. V Rakúsko-Uhorsku, kde bola „náboženská propaganda“ mimo cirkvi prísne zakázaná, sa im začínalo ťažko. Venovali sa malým krúžkom veriacich, jeden z nich bol aj vo vtedy samostatnej nemeckej obci Račištorf neďaleko Bratislavy. Po slovensky sa Butcherovci učili až neskôr počas svojho pobytu, ktorý trval (okrem prvej svetovej vojny) až do roku 1935. Rača sa prvýkrát spomína v korešpondencii brata Butchera z roku 1905.

K prvým veriacim tu patrila rodina Samuela Marhofera, v ktorých domácnosti bolo prvé zhromaždenie kresťanského bratského zboru. K zboru sa postupne pripojili rodiny Böhmová, Gschwengová a Wenzlová. Vystriedal niekoľko miestností pre zhromažďovanie. Brat Butcher sem chodil pravidelne každý druhý týždeň v stredu na biblické zhromaždenie. Pred jeho začiatkom sa snažil navštíviť každú rodinu, i keď návšteva niekedy trvala len 15 minút.

Pred prvou svetovou vojnou sa do Račištorfu prisťahoval Andreas Labudík, ktorý patril medzi prvých absolventov biblickej školy v Berlíne (jej pokračovaním je dnes Biblicko-teologická akadémia vo Wiedeneste). Počas vojny slúžil veriacim v okolí, lebo ako chorý na tuberkulózu nemusel narukovať. Na jeho svedectvo sa obrátil Johann Hierweg.

V štyridsiatych rokoch sa v račianskom zbore schádzalo do 60 veriacich. Rástol aj cez druhú svetovú vojnu, i keď nemecký nacionalizmus prenikol aj medzi veriacich. Po vojne bol zbor ochudobnený o nemecké rodiny, ktoré boli násilne vyvezené. V zbore ostali Michal Wenzl, Johann Hierweg a Pavel Böhm. Priženili sa sem dvaja mladí bratia, Jozef Tichý a Július Dindžík.

V povojnových rokoch zbor pravidelne navštevoval brat Ján Siracký a aj neskôr sa o jeho duchovné budovanie starali bratia z Kresťanského zboru v Bratislave. Časom pribúdali ďalšie rodiny, medziiným Vyhnánkovci a Kocmundovci. Dlho si zachovával „rodinný“ charakter a poväčšine sa skladal z potomkov veriacich rodičov.

Zmeny

Po zmene pomerov v krajine v roku 1989 si bratia v zbore uvedomovali, že je tu šanca i záväzok viesť zbor tak, aby sa otváral pre ľudí z vonku. Na to však nie je jednoduchý recept a doteraz sa dá povedať, že zbor hľadá cestu, ako ďalej. Vďaka Božej milosti to hľadanie nebolo bez ovocia.

Jednou zreteľnou zmenou bolo vedenie zboru. Po dlhšie trvajúcom vyučovaní o biblickom modeli cirkvi má teraz zbor svojich starších bratov, ktorí sú veriacim známi, sú zborom uznaní a rešpektovaní a nesú hlavný diel zodpovednosti za vedenie. Niekoľko rokov sa starší račianskeho zboru pravidelne stretávali so staršími susedných Kresťanských zborov v Modre a Pezinku.

Jedným výsledkom týchto stretnutí bolo rozhodnutie pripraviť každý mesiac na nejakom mieste popoludňajšie zhromaždenie určené pre verejnosť, t.j. v každom zbore 4x za rok. V Rači to bolo spojené s testovaním rôznych foriem: prednášky i diskusie, modernejšia i vážnejšia hudba, videoprojekcie i rôzne umelecké produkcie. Už tradične k týmto zhromaždeniam patrí aj občerstvenie po programe, aby ľudia mali dôvod zostať spolu a zhovárať sa. To podstatné je, že stretnutie je pripravené so zreteľom na neveriacich priateľov, pozvaných osobne i cez rôzne komunikačné médiá. Hoci o nejakom významnom prelome ťažko hovoriť, zakaždým prišlo aspoň niekoľko neveriacich, viacerí z nich opakovane – a niektorí sa odovzdali Pánovi a našli svoje miesto v zbore. Záujem o evanjelizáciu a misiu odráža i organizovanie pravidelných misijných konferencií v regióne – doteraz ich bolo 13.

V istom období sa služba zboru zamerala zvlášť na deti. Prišlo to v čase, keď už v ňom bolo – po dlhšej dobe – niekoľko vlastných detí. Stovky detí z obce zasiahli krátkodobé akcie ako Vianočné dieťa, Deň detí a prázdninové detské programy na sídlisku. Pre tie, ktoré mali záujem, fungoval tri roky v zborových priestoroch detský klub. Táto práca časom odznela z časových dôvodov, lebo za sestry, čo sa jej venovali, sa nenašli náhradníci, no ovocie z nej pretrváva dodnes v podobe ľudí, čo teraz slúžia v iných spoločenstvách.

Celkom odlišnou skupinou sú starí ľudia. Niekoľko rokov boli otvorené dvere pre službu v Domove dôchodcov. Po počiatočnej obozretnosti až nedôvere sa tu vytvorili srdečné vzťahy a starkí na sklonku života vďačne prijímali návštevy, ktoré im priniesli kresťanské piesne, biblické príhovory, i malé občerstvenie a osobné rozhovory. Po niekoľko rokov tu bola aj práca s mladými v študentskom veku, no zbor nikdy nemal skutočnú vlastnú mládež. Slúži však mladým v širšom meradle organizovaním pravidelných regionálnych stretnutí mládeže.

Súčasnosť

Kresťanský zbor v Rači v minulých rokoch rástol viacerými spôsobmi – narodením detí veriacich rodičov, prisťahovaním alebo pridaním sa viacerých rodín k zboru i znovuzrodením. Limitujúcim prvkom boli už dlhšie priestory na stretávanie. Vlastný starý zborový dom bol kedysi zrekonštruovaný, ale kapacitne nepostačoval a aj jeho poloha v obytnej časti Rače bola obmedzujúca. Niekoľko rokov sa nedeľné zhromaždenia konali v prenajatých kultúrnych domoch. Výhodou bolo, že sa ta ľahšie pozývali návštevníci, no bolo to organizačne i finančne náročné a hlavne nespoľahlivé. Preto bola dlhší čas aktuálna otázka veľkej prístavby či rekonštrukcie domu na rozšírenom pozemku. Hľadanie jednomyseľnosti v zbore (i financií) nebolo jednoduché a cieľ sa zdal byť v nedohľadne…

Preto ako skutočný dar z neba prišla nečakaná možnosť kúpiť veľkú jednopodlažnú kancelársku budovu, ktorá sa dala ihneď po malej úprave použiť pre zhromažďovanie zboru. Po predaji vlastnej starej budovy s pozemkom sa ju podarilo zakúpiť a zbor sa mohol sťahovať.

Uplynul rok, počas ktorého sme mali veľa dôvodov k vďačnosti. V zbore sa stretáva okolo 70 ľudí (vrátane detí). Mnohí prijali výzvu zapojiť sa aktívnejšie do služby v rôznych pracovných skupinách (hudobná, stavebná, mediálna, služba deťom a ďalšie).

V nedeľu mávame dve zhromaždenia. Pánova Pamiatka je vždy novou príležitosťou zamyslieť sa nad dokonaným Kristovým dielom a spoločne mu poďakovať. Po prestávke s občerstvením a družnými rozhovormi (na ktoré akoby nikdy nebolo dosť času) mávame tzv. „Bohoslužby pre celú rodinu“, kde po piesňach vedených hudobnou skupinou má hlavné miesto vyučujúce slovo z Písma. Takmer vždy prichádzajú neveriaci poslucháči, čo nám pripomína trvalú zodpovednosť hlásať i stelesňovať Dobrú zvesť.

Prestavbou prešli aj vzdelávacie zhromaždenia v utorok večer. Biblické hodiny bývali niekedy hlavne cez prázdniny tak slabo navštevované, že boli kandidátom na zrušenie. Tento rok, aj s ohľadom na nových ľudí v zbore, sme skúsili namiesto tradičnej biblickej „prednášky“ biblický kurz v menších skupinách, zväčša dvoch, ktoré sedia okolo stola a študujú pripravený materiál o duchovnom živote, každá vlastným tempom, s dostatkom času na otázky a rozhovory o preberanej téme.

Veríme, že tu Pán Boh koná svoje dielo, pričom používa nedokonalé nástroje. Veríme, že to robí ako odpoveď na modlitby – niekoľkokrát v uplynulom roku sme sa spojili v celodennej „reťazi modlitieb“ a prekladali Pánovi vďaky i prosby za jeho dielo a konkrétne potreby zboru i jednotlivcov. A veríme, že je to aj výsledok atmosféry vzájomného prijímania sa, tak ako Boh z milosti prijal nás. Nechceme sa sami chváliť – chceme ďakovať jemu.

PETER KOZÁR
jeden zo starších zboru v Bratislave-Rači