Rubrika: Příběhy ze života
Ty si môj Pán.
Moje dobro, nie je nad teba!
Stála som pri okne v obývacej izbe a modlila sa. Prešiel určitý čas, ale Boh mi nedal odpoveď na moju otázku, čo mám robiť ďalej. Advokátske skúšky som vďaka Jeho milosti úspešne zložila, ale čo bude nasledovať? Zamestnávateľ mi nedával možnosť zostať po skúškach u neho v zamestnaneckom pomere. Všetky okolnosti smerovali k tomu, že iná možnosť ako zápis mojej osoby ako samostatného advokáta do advokátskej komory, ma neminie.
Ostríhaj ma, ó, silný Bože, lebo k tebe sa utiekam.
Povedal som Hospodinovi:
Ty si môj Pán. Moje Dobro, nie je nad teba!
(Žalm 16,1-2)
Uvedomovala som si zodpovednosť, ktorá plynie z výkonu povolania advokáta. Je to povolanie na celý život, tomu zodpovedá príslušné správanie, odbornosť, bezchybnosť. Veľmi som sa obávala, že nedisponujem toľkou múdrosťou, aby som mohla poskytovať iným právne rady ako usporiadať a vyriešiť ich problémy.
Boh sa neozýval a ja som sa musela rozhodnúť… Vedome som si vybrala vieru, vieru ako spoľahnutie sa na Toho, ktorého fyzicky nevidím. Nechcela som sa obracať na ľudí o pomoc, začať zháňať kontakty. Skúsenosti s Jeho pomocou a milosťou som mala už aj skôr – počas štúdia na vysokej škole, ako aj pri „malom“ doktoráte. Boh ma nenechal bez svojej blízkosti a pomoci. Na tieto momenty som si spomenula počas Jeho mlčania.
On však nemlčal, ako sa ukázalo neskôr, ale pripravoval okolnosti tak, aby som nemohla spraviť nič iné, len to, že vykročím do tmy, akoby cez dvere do chodby, v ktorej je zhasnuté svetlo a budem veriť, že mám pod nohami podlahu a nespadnem do priepasti. Aj keď sa stane, že sa potknem, Božie slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku (Žalm 119,105). Boh osvecuje jasne moju tmu (Žalm 18,29b).
V modlitbe som odovzdala do Jeho rúk celú moju nadchádzajúcu prax, povedala som Mu, že teda vykročím do mojej samostatnej advokátskej praxe; síce nemám nič – ani predstavu, ani kapitál, ani kontakty, ani klientov, ani kanceláriu a – ako sa vlastne uživím? Preto som Bohu vo viere povedala: „Pane, Ty sa postaraj, čakám na Teba. Ku komu inému by som išla? Veď Ty si mojím dobrom, nie je nad Teba!“
Potom už Boh konal pre mňa viditeľne. Od môjho jediného zamestnávateľa mi prišla ponuka na spoluprácu, začali sa ozývať klienti, ktorí ma odporučili svojim známym, ich známi svojim známym…
Počas výkonu svojej – v súčasnosti už štvorročnej – praxe advokáta vidím v konkrétnych momentoch, ako mi Boh posiela klientov vždy s osobitými záležitosťami, ale nenecháva ma bez múdrosti. Viackrát sa mi stalo, že v noci počas spánku mi napadlo, ako konkrétne riešiť situáciu klienta. Ráno som sa mohla z toho radovať a Bohu ďakovať, že sa opäť postaral.
Viem, že snom mnohých bolo úspešné zloženie advokátskych skúšok a následne odborná právnická prax. Títo kolegovia pracujú vo veľkých bohatých advokátskych firmách, alebo na právnych oddeleniach. Sú naháňaní, pracujú od svitu do mrku, zarábajú peniaze, aby mohli splatiť úvery alebo žiť na vysokej nohe. Ja som tiež dostala ponuku v jednej takej firme pracovať, ale odmietla som. Nechávam svoj život otvorený pre skutky Toho, ktorý ma zachránil z moci Božieho protivníka, ktorý ľudí vrhá do závislostí na peniazoch, moci, postavení v spoločnosti. Ja sa spolieham na Boha, že On sa o mňa vždy postará.
Mnoho ľudí, keď sa dozvie o mojej profesii, si nesprávne domýšľa aj s tým spojenú finančnú situáciu. Avšak je to Pán, na ktorého sa aj v tejto otázke spolieham. Boh ma učí mať dosť na tom, čo mi dáva. Veď čo by som mala, čo by mi On predtým nedal? Daroval mi Pána Ježiša Krista a v Ňom mám všetko, aj prístup vo viere k Bohu.
Vďaka Ti, Bože, že Ty zostávaš stále verný, aj keď ja bývam neverná. Vďaka, že na mňa čakáš, kým sa vrátim, keď sa stane, že zablúdim. Chválim Ťa, že sa dokazuješ aj vo veľkých aj v maličkých veciach, keď sa obraciam s vierou len k Tebe!
Dobrorečiť budem Hospodinovi, ktorý mi radí,
ba ešte v noci ma vyučujú moje ľadviny.
Vždy si predstavujem Hospodina pred sebou,
lebo je po mojej pravici, aby som sa nepohol.
(Žalm 16,7-8)
MICHAELA KALOVÁ
předcházející článek < > následující článek | zpět na: Příběhy ze života |