Rubrika: Téma > Manažér alebo správca

Svet práce, školy, rodiny...

Písmo podáva dostatok informácií a napomenutí o tom, čo by sme v dnešnej modernej dobe nazvali vzťahmi medzi manažérmi a zamestnancami. Kresťan má byť poslušný, podriadený a úctivý k vedúcim, bez ohľadu na to, či sú tvrdí alebo láskaví. Mali by sme  vždy preukazovať patričnú úctu k starším a mali by sme ich oslovovať bez náznaku familíárnosti, aj keď sme s nimi v súkromí v dobrom vzťahu. Na pracovisku nech je zásada „služobnej úcty“.

Naša vlastná skúsenosť so stvorením potvrdzuje všeobecné biblické učenie, že Božie nariadenia sa týkajú celého  života. Niekto sa môže pokúšať viesť školu ako podnik (podnikatelia v školských výboroch to často robia), ale v širších súvislostiach taký pokus vyvolá opačné účinky. Štruktúra školy sa vzpiera vtesnaniu do cudzej matrice. Jedinečná povaha rodiny, štátu, školy a pod. špecifikuje a delimituje autoritu v každom jednotlivom prípade. Otcova autorita je rodičovská, ale pritom ohraničená rázovitou povahou rodiny. Otec je povinný uplatňovať svoju autoritu na spôsob rodiny, a nie povedzme na spôsob policajného zboru alebo hokejového klubu.

Tá istá zásada platí pre autoritu správneho radcu v obchode, vychovávateľa, policajta atď. Každý z nich má autoritu vyhradenú  pre konkrétnu oblasť. Osoby poverené úradnou mocou (spoločenskou autoritou) majú za úlohu pozitivizovať Božie nariadenia priamo v ich vlastnej špecifickej oblasti. Ich autorita im bola delegovaná Bohom, a nie ľudskou mocou. Následne sú teda priamo Bohu zodpovedné.

Byť manažérom je úloha zodpovedná, ale ak sa správne plní, prináša uspokojenie, ktoré Boh daruje každému, kto plní svoje úlohy podľa Jeho dobrej vôle.

Spracoval MATÚŠ KOŠA