Rubrika: Téma > Myslím to s Bohom naozaj vážne?

Celým srdcom

Často pozerám na tieto slová napísané na magnetke, ktorú mám na nástenke nad mojím stolom. Pripomínajú mi ťažké časy, ktoré som nedávno zažila. Zozačiatku som vnímala len prvú časť tohto verša, ale vďaka Bohu, dnes môžem vo svojom živote vidieť aj jeho druhú časť:

„…ale nepadol, lebo bol na skale založený.“ (Matúš 7,25)

Myslím teraz na moju nedávnu skúsenosť s hľadaním Boha celým srdcom. Každý rok si na novoročnom zhromaždení vytiahnem jeden verš z Biblie a počas roka sa snažím preniknúť aspoň trošku do jeho tajomstva. Nie je to tak dávno, čo som si vytiahla verš z Jeremiáša 29,13, kde Hospodin vraví:

Týmto veršom som sa intenzívne zapodievala celý rok 2014 a doznieval vo mne ešte dlho aj v roku 2015. Snažila som sa hľadať Boha naozaj celým srdcom. Postupne som k tejto mojej téme zbierala myšlienky a vedomosti a v závere roku prišli nečakané udalosti, v ktorých som si mohla všetky tieto pozbierané vedomosti veľmi hmatateľne odskúšať v praxi.

Bolo to na jeseň 2014, niekde v polovici októbra. Nielenže sa komplikovali moje zdravotné problémy, ale nečakane sa skomplikovala aj situácia v práci. Namiesto toho, čo som si potrebovala trochu odpočinúť, zabrzdiť, preliečiť sa, musela som zo dňa na deň ku svojej náročnej práci prevziať aj časť práce a veľkej zodpovednosti za kolegu, na čo som nebola pripravená ani dostatočne zaškolená. Boli to neuveriteľne ťažké mesiace ako fyzicky, zdravotne, tak aj pre dušu a ducha. Zobrať si voľno alebo péenku na doplnenie síl nebola šanca, nemala som nikoho, kto by ma zastúpil. (Jedine zavrieť firmu a nechať zhruba 40 ľudí bez práce, čo mi zase srdce nedovolilo.) V náročných pracovných rozhodnutiach mi nemal kto poradiť, práve naopak, ja som sa stala tým, kto mal radiť ostatným zamestnancom, usmerňovať ich, pomáhať im a aj naprávať ich chyby. Skrátka, mala som udržať plný chod firmy, hoci som často netušila, či robím veci správne, či pod mojím vedením firma nepríde k úhone a rovnako často som netušila, či na to mám dosť síl, či unesiem ešte ďalší deň, ďalší týždeň, ďalší mesiac… Ako naschvál sa práve v tomto čase vytratila väčšina mojich priateľov, o ktorých som sa mohla v minulosti oprieť. A nakoniec tu bolo množstvo otáznikov smerujúcich k Bohu – prečo, začo, načo???

Nebudem sa hrať na hrdinu a priznávam, že boli aj slzy. Ale Boh bol taký milostivý, že ma pevne držal za ruku a pekne pomaličky ma týmto údolím previedol. Dodával mi odvahu a silu. Ukazoval mi smer, aj keď to často znamenalo výhľad len na jeden jediný malý krok… Postupne ma priamo v praxi učil, čo znamená oddať sa Mu celým svojím srdcom:

Učil ma, že ak chcem niečo dôležité zvládnuť, musím sa niečoho iného vzdať, aj keď to môže byť bolestivé. Že s mojimi obmedzenými silami nemôžem zvládnuť všetko, musím si ujasniť priority, aby som pre dôležité veci neprišla o tie najdôležitejšie.

Často som v týchto chvíľach osamotenia myslela na výrok jedného kresťana: „Keď už mi nedokáže nikto z ľudí pomôcť, tak musím nájsť cestu sám, to je čas dozrieť, byť len ja a Boh.“

Dnes, na konci októbra 2015, po roku tvrdej driny sa zdá, že to najťažšie je za mnou. Kolega už opäť pracuje, dokonca sa našiel šikovný človek, ktorý ma dokáže zastúpiť a ja konečne odpočívam doma na péenke. Prežila som si časy, kedy som zostala naozaj len ja a Boh. V niektorých veciach sa nebolo o koho iného oprieť a teraz viem, že to bola pre mňa veľmi užitočná lekcia. Nemyslím si, že by som po tejto skúsenosti už dozrela a vedela všetko, ale určite nastal v tomto smere v mojom živote citeľný posun. Táto skúsenosť preverila, v niektorých smeroch „preformátovala“ a predovšetkým posilnila môj vzťah s Bohom. Neľutujem, že som sa rozhodla zobrať život s Bohom vážne, že som sa rozhodla hľadať a spoznávať Ho celým srdcom, aj keď to znamenalo vysúkať rukávy, poriadne sa zapotiť a občas si aj poplakať.

Hoci to bolo ťažké obdobie, náročné skúšky, veľké vlny a silný vietor, mnohému som sa pri tom naučila a predovšetkým som si overila, že môj dom to ustál, a teda stojí na tom správnom základe – a za to som Bohu úprimne vďačná.

JANA ČÍŽOVÁ