Rubrika: Téma > Nikto nie je ostrov

Mohol byť Pán Ježiš „opustený ostrov“?

Mohli by sme jednoznačne povedať: „Nikdy!“ A predsa o ňom prorok Izaiáš hovorí (53,3): „Opovrhnutý a opustený ľuďmi…“ Sám si vybral údel akoby opusteného ostrova, len aby sme ty a ja nikdy nemuseli byť opustení. A to len z jeho nezmernej milosti a lásky.

Evanjelista Ján píše hneď v úvode svojho evanjelia o dvoch opusteniach, nespoznaniach a neprijatiach toho, ktorý bol Spolutvorcom a Udržiavateľom všetkého: „Bol vo svete a svet ním vznikol, ale svet ho nespoznal.“ V širšom slova zmysle to môžeme chápať aj tak, že ľudia jeho doby ho odmietli, neprijali, nespoznali, čiže opustili. Stal sa v mori sveta akoby opusteným ostrovom. Pontský Pilát, ako reprezentant svetovej Rímskej ríše, ktorý na ňom pôvodne žiadnu vinu nenašiel, Ježiša napokon vydáva na smrť. Nevinného Božieho syna opúšťa, vzdáva sa ho.

Tak je tomu, žiaľ, aj v dnešných dňoch. Veď koľkí z tých vyše sedem miliárd, ktorí sú v dnešnej dobe na svete, ho aj prijímajú a tešia sa z jeho spásy? Sú teda ešte veľké rezervy v odstránení jeho opustenosti.

O Izraeli Ján píše (J 1,11): „Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali.“ Uprostred svojho ľudu bol ich Spasiteľ neprijateľný, opustený. Aj dnes v Izraeli stále čakajú akéhosi iného Mesiáša. Oficiálny Izrael Pána Ježiša Krista neuznáva. A to je veľmi smutný príbeh opusteného ostrova.

Príbeh „opusteného ostrova“ pokračuje veľmi nepríjemnou správou z pera evanjelistu Matúša (26,56) i Marka (14,50).: „Vtedy ho všetci učeníci opustili a zutekali.“ To musela byť pre ich Pána a Majstra veľmi bolestivá situácia. Tí, ktorí s ním tri roky chodili a boli s ním vo dne i v noci, videli ho a bezpochyby mu pevne verili, odrazu ho opúšťajú a utekajú z boja. Znova, žiaľ, je to aj príbeh dnešných dní. Zhromaždenia sa vyprázdňujú, mnohí odchádzajú do sveta, z ktorého vyšli. Kiežby to nebol aj náš príbeh.

Napokon to najhoršie opustenie prišlo na záver Pánovej pozemskej púte na golgotskom kríži, keď zvolal (Mt 27,46): „Eli, Eli, lama zabachtani – Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Veríme, že Otec ho nikdy neopustil, no spravodlivý, svätý Boh na čas opúšťa zástupcu hriešnikov. To zrejme nikdy nepochopíme. Iba v údive v duši vyznávame: To všetko pre môj hriech!

Teraz tým, ktorí Pána Ježiša prijali, patria jeho úžasné slová (J 14,18): „Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.“ Takže už nie sme žiadne opustené ostrovy.

JÁN KUČERA