Rubrika: Vzpomínky

Odišla sestra Milada Ostrolucká  

Milada Ostrolucká, rodená Fialová sa narodila 23.8.1925. Pochádzala zo Slavkova pri Brne. Bola jedináčik, ale nevyrastala sama. Jej matka nemohla mať ďalšie deti, a tak boli aj s manželom ochotní vziať si do opatery dve siroty po zosnulých známych. Keď sa rozviedla mamina sestra, vzali si tiež jej dve deti. Všetci žili v malom domku, kde doopatrovali ešte aj jednu babičku, ktorá im nebola príbuzná. Rodičia boli robotníci. Žili v Slavkove a pracovali v Brne. Otec nebol veriaci.

Po základnej škole chodila do rodinnej školy v Slavkove a neskôr absolvovala Učiteľský ústav v Brne. V roku 1948 jej zosnula  milovaná veriaca matka a v roku 1949 tragicky zomrel jej snúbenec. Jej otec sa zakrátko oženil... Sestra Milada pracovala ako učiteľka v materských školách i vo zvláštnej škole. V mladosti sa odovzdala Pánovi Ježišovi a žila ako veriaca v Jednote českobratskej. Skrze svedectvo veriacich v Heršpiciach pri Slavkove prijala ich biblické poznanie a pripojila sa k ich zboru.

Pre jej neutajovanú vieru v Pána Ježiša ju v päťdesiatych rokoch minulého storočia vyhodili zo školstva. Preto odišla za prácou do Brna. Najskôr pracovala ako upratovačka električiek v nočných smenách, potom predávala lístky v električkách a neskôr dostala kancelársku prácu v strojárskej továrni.

Veriacich si vždy veľmi vážila a osobitne starších bratov. Preto na radu brata Jana Zemana z Brna i starších bratov z Heršpíc, aby vydala za vdovca Martina Ostroluckého z Nitry, staršieho od nej o 18 rokov, reagovala pokornou vierou. Svadbu mali symbolicky na deň učiteľov 28.3.1963 v Slavkove pri Brne. Pán Boh im s manželom požehnal dve deti Lýdiu (1964) a Pavla (1967), ktoré spoločne viedli k Pánu Ježišovi. Jej výchova slovami aj príkladom života im poslúžili k tomu, že sa Jemu v mladosti odovzdali.

V Nitre prišla do nového prostredia, ktoré bolo pre ňu nezvyklé. Nepoznala mesto a jeho okolie, ani ľudí v ňom. Musela sa učiť komunikovať s ľuďmi, čo hovorili inou rečou, i keď najblížšou jej materinskej češtine. Brat Ostrolucký mal malé hospodárstvo, na ktorom bolo potrebné telesne pracovať a ona sa musela prispôsobiť novému spôsobu života. Veľmi jej v tom pomáhalo spoločenstvo so sestrami a bratmi z nitrianskehho kresťanského zboru. Skoro k nim nadobudla srdečný vzťah duchovnej sesterskej lásky a zbor sa stal jej duchovným domovom. 11. januára 2014 ticho odišla k Pánovi Ježišovi.

Sestra Milada milovala Pána Boha i ľudí. Bola veľmi skromná a vedela sa ujímať potrebných, osobitne takých, o ktorých nikto neprejavoval záujem. Navštevovala ich a vedela ich pozvať i do zhromaždenia. Vzácna bola jej vernosť priateľkám s ktorými si dopisovala až do smrti. V zbore  nám bude chýbať jej bytosť, úsmev, povzbudivé slová a zvlášť jej príhovorné modlitby za sestry a bratov v ňom. Ďakujeme Pánovi za ňu. Spomienky na ňu budú pre nás vždy povzbudením.

Za  bratov a sestry z nitrianskeho zboru
JÁN HUDEC