Rubrika: Ze zahraničí

Kresťania v Egypte

hľadajú východ z útlaku

Napriek záblesku nádeje v novej vláde aj počas nej diskriminácia, útlak a prenasledovanie pokračuje. To núti mnohých kresťanov – tak ako tých 20 zavraždených teroristami hlásiacimi sa k Islamského štátu v Lýbii – odchádzať z Egypta za prácou inde, aby sa mohli postarať o svoje rodiny.

15. februára tohto roku títo teroristi v Lýbii zverejnili video, na ktorom vidieť, ako vedú 21 mužov v oranžových kombinézach pozdĺž pláže, na ktorej ich brutálne popravili. Títo džihádisti prisahali vernosť Islamskému štátu, vyhlásenému v Sýrii a Iraku. Dvadsiati z týchto zavraždených mužov boli egyptskí koptskí kresťania, ktorí pracovali v Lýbii. Svet bol právom šokovaný brutalitou vrahov a mučeníctvom týchto kresťanov. Ale skrytá časť tohto príbehu je, prečo títo muži odišli od svojich rodín do krajiny, kde im hrozilo také nebezpečenstvo.

Život, aký majú kresťania v Egypte, viedol týchto mužov k tomu, že riskovali svoje životy, lebo nevideli iný spôsob, ako uživiť svoje rodiny. Ako kresťania z Horného Egypta boli diskriminovaní a utláčaní a nebolo im umožnené vzdelanie. To spôsobilo, že ich komunita bola nevyvinutá a oni sa museli veľmi namáhať, aby mali aspoň základné životné potreby. Nie sú to však iba ekonomické ťažkosti, ktoré robia život egyptských kresťanov ťažkým. Násilné útoky proti kresťanom, vládne obmedzenia pre ich život a neprajnosť spoločnosti, ktorá je nábožensky hlboko rozdelená – to všetko určuje život kresťanov v Egypte.

Egyptské kresťanské obyvateľstvo je najpočetnejšie na Strednom východe: okolo 8 miliónov, čo je približne 10% obyvateľov Egypta. Mnohí kresťania opustili krajinu následkom politických nepokojov a opakovaných útokov na kresťanov za posledné štyri roky. Od roku 2011 Egypt prešiel mohutnými politickými prevratmi. V januári toho roku ľudia vyšli do ulíc, demonštrovali a ukončili 30-ročnú vládu prezidenta Husního Mubaraka. V ľahko predpovedateľnom a naplnenom scenári Moslimské bratstvo vyplnilo vyprázdnený mocenský priestor. V júni 2012 bol jeho kandidát Muhammad Mursí zvolený za prezidenta. To, čo potom nasledovalo, bolo jedným z najkrutejších období pre kresťanov v egyptskej histórii. Mursího nová vláda sa veľmi rýchlo dala do islamizácie celej krajiny. Do vládnych pozícií dosadila islamských extrémistov a posilnila svoje väzby s islamistickými skupinami v regióne.

V mesiacoch po Mursího zvolení kresťania zažili, ako sa ich aj dovtedy krehké postavenie v spoločnosti stále viac otriasa. Ale nebezpečenstvo islamského extrémizmu cítila aj veľká väčšina moslimského obyvateľstva. A tak po roku jej vládnutia v júni 2013 desiatky miliónov moslimov znova naplnili ulice, a keď sa k nim pridala armáda, zvrhli Mursího vládu.

Moslimské bratstvo čakalo 70 rokov, aby získalo vládu v Egypte. Keď ich obyvateľstvo odvrhlo, rozpútali svoju zúrivosť – zvlášť proti kresťanom. Bolo to počas 2000 rokov jedno z najťažších období pre kresťanov v Egypte. Po celej krajine boli riadené útoky zamerané proti kresťanským kostolom, školám, obchodom a domom. Úhrnné ničenie bolo ohromujúce. Viac ako 60 kostolov bolo zničených, okrem nich desiatky škôl a kláštorov a viac než 200 obchodov a malých podnikov i domov kresťanov a mnohé ich dopravné prostriedky boli spálené.

V roku 2014 obyvateľstvo veľkou väčšinou zvolilo vrchného veliteľa armády Abdala Fatáha el-Sisího za prezidenta. Keď nastúpil do úradu, obnovenie bezpečnosti a ochrany všetkých Egypťanov bolo jeho hlavným záujmom. Po prežití útokov počas troch rokov väčšina kresťanov uvítala el-Sisího vládu. Prezidentova deklarácia bola neslýchaná a podporila kresťanskú komunitu. Po nej prezident oslovil univerzitu Al-Azhar, uznávanú islamskú teologickú inštitúciu na Strednom východe. Keď hovoril k veľkému šejkovi a učiteľom tejto univerzity, el-Sisí povedal, že „radikálny islamizmus je nepriateľom celého sveta.“

Tieto úžasné politické zmeny a smelé vyhlásenia boli povzbudzujúce. Ale zmeny, potrebné pre dobré spolužitie moslimov a kresťanov, si vyžadujú ďaleko viac. Musia byť urobené veľké zákonné zmeny, ktoré zaručia účinnú bezpečnosť kresťanov. Napätia vo vzťahoch moslimov ku kresťanom, čo poznačili takmer každú stránku ich života, musia byť pomenované a riešené.

Môže dôjsť k skutočnej zmene?

Následkom prv spomenutých útokov prišli kresťania v desiatkach egyptských dedín a miest o kostoly a modlitebne a nemajú sa kde zhromažďovať. K stavbe nových bohoslužobných objektov a dokonca aj k ich oprave je nutné schválenie prezidenta. Podľa novej ústavy sa má zaručiť „sloboda vykonávania náboženských obradov pre kresťanov“. Až budúcnosť ukáže, nakoľko a ako sa táto požiadavka bude prakticky napĺňať.

Druhý veľký problém egyptských kresťanov je „zákon o rúhaní“. Tento zákon je nepomerne viac uplatňovaný proti kresťanom ako proti moslimom. Zmeniť svoju náboženskú príslušnosť na identifikačnej karte (Bishoy Armia Boulos), učiť o histórii náboženstva v Egypte (Demyana Abd al-Nour), vyjadrovať sa na kresťanskej facebookovej stránke (Kerolos Shouky Attalláh) má za následok obvinenie z rúhania sa islamu, väznenie a očakávanie rozsudku súdu. Vo všetkých týchto prípadoch je kultúra práve tak vinná ako zlý zákon. Nielen zákon, ale i spoločnosť a kultúra sa musí zmeniť, a to je pomalý proces. Sú dôvody k nádeji, že sa skutočnosti zlepšia v prospech kresťanov, ale reformy budú vyžadovať veľké kultúrne a spoločenské zmeny.

Modlime sa za egyptských kresťanov v ich ťažkom spoločenskom položení. Zo strany islamských extrémistov útoky na nich vrátane únosov stále pokračujú (zvlášť únosy mladých kresťanských dievčat, ktoré sú prinútené ku konverzii na islam a k manželstvu s moslimom). Modlime sa za slobodu týchto kresťanov vyznávať svoju vieru a žiť podľa nej ako jednotlivci aj zbory, za zvestovanie evanjelia a rast Cirkvi v tejto krajine. O nej a jej obyvateľoch sa raz naplní vzácne Hospodinovo zasľúbenie, keď On bude môcť povedať: „Požehnaný môj ľud Egypt…“ (Iz 19,25)

Z Persecution Magazine, máj 2015
vybral, preložil a upravil JÁN HUDEC

Dva rady

Zástupy dva idú po pobreží mora:

obojim sa mužom nohy v piesok boria.

Jeden – zástup vrahov, zlá moc ktorých zviedla,

druhý – obetí ich, pravých synov svetla.

Prvým dala do rúk nože zloba krutá,

druhých prázdne ruky viažu vedno putá.

Z prvých rad je druhý – chladnokrvných katov,

pripravených zabiť svojich ľudských bratov.

Za nimi tam stoja nástroje čo smrti,

pred nimi tí kľačia - koniec to v ich púti.

Druhý rad je hrozný, dýcha smrti hrozbou,

no ten prvý z viery dýcha k Bohu prosbou.

Otázka znie pre nás: Kto sa bojí koho?

Rad tých v oranžovom, ktorých Ježiš čaká –

či rad v čiernom, čo sa Mena toho ľaká.

Báseň od Dr. Shady George – odpoveď na brutálnu popravu 20-ich egyptských kresťanov a jedného z Ghany takzvaným Islamským štátom v Lýbii 15. 2. 2015.

Z Persecution Magazine, May 2015
preložil JÁN HUDEC.

Kostolík - pamätník mučeníkov zavraždených v roku 2014:

Zničená evanjelikálna modlitebňa: